Ako som sa vďaka rannému vstávaniu stala lepšou mamou

Starý rok sa končí, stojíme na prahu nového… A to býva čas, kedy bilancujeme, prehodnocujeme, dávame si nové predsavzatia. Jedno také predsavzatie – začať ráno vstávať skôr – mi takpovediac zmenilo život, preto si vravím, že o ňom poviem aj vám.

Odkedy som sa stala matkou, akosi prirodzene som si zvykla večer, po celom dni sa zložiť na gauč a relaxovať. Vravela som si, že čas, keď večer deti uložím do postele je ten jediný, kedy môžem byť chvíľu osamote, keď si môžem čítať, niečo vyrábať alebo si len tak s manželom pozrieť film. Bol to môj čas a aj som sa ho postupne čoraz viac dožadovala, predlžovala ho a chodila spať, až keď som načisto padala od únavy.

Ráno ma budili dobre odpočinuté, rozradostené deti, lenže ja som z takéhoto prebudenia vôbec nebola nadšená. Prvá cesta mierila do kuchyne ku káve a beda tomu, kto sa mi v nej plietol pod nohy! No večer mi ani len nenapadlo ísť si ľahnúť skôr, veď to bol môj čas, ktorý k životu doslova potrebujem! Fungovala som takto veľa rokov. Niekedy tie večery boli aj produktívne, častejšie však zahŕňali len skrolovanie po sociálnych sieťach a čítanie článkov. Večer som skrátka bola vždy už príliš unavená na to, aby som urobila niečo užitočné.

Neskôr sa mi dostala do rúk kniha o rannom vstávaní. Prišlo mi to ako zaujímavá myšlienka, ale zdalo sa mi, že to skrátka nedám, že ja som „nočná sova“, toto nedokážem. Potom som sa viac začala zaujímať o zdravý život, kvalitný spánok a jedno sa uložilo k druhému, až vo mne vzniklo rozhodnutie, že chcem skoncovať s ponocovaním. Večer už nebudem zapínať počítač ani brúzdať po internete v mobile. O ôsmej vypnem všetku elektroniku a uložím sa spať v rozumnom čase. Ráno si dám budík na šiestu a vstanem.

Aby som mala motiváciu, premyslela som si, čo chcem v tom čase robiť. Chcela som cvičiť, lebo počas dňa som si na to nikdy nevedela nájsť čas. A tiež písať denník a čítať si.

A to som aj urobila.

Prvé ráno bolo plné eufórie, takže nebol problém vstať skoro. 15 minút som cvičila. Potom si písala denník. Potom však vstali deti. To ma rozmrzelo, nestihla som si ten svoj čas poriadne užiť. Tak som čas vstávania posúvala na skoršiu hodinu. Postupne som došla k času 5.15 – ten som vyhodnotila ako taký, kedy stihnem všetko, čo chcem, prv, než vstanú deti.

Nebudem klamať, niektoré dni boli náročné. Chýbal mi ten môj čas, zdalo sa mi ho málo. Večer som prešvihla vhodný čas odchodu do postele, ráno sa mi nechcelo vstávať. Ale bola som rozhodnutá vytrvať. Postupne sa to zlepšovalo. Telo si zvyklo na nový režim a ranné vstávanie už toľko nebolelo. Aj večer som začala pociťovať prirodzenú únavu už pred desiatou. Hoci predtým som mávala problémy so zaspávaním a napriek únave sa zvykla ešte pol hodiny hádzať v posteli, kým som skutočne zaspala, tento problém úplne vymizol.

Ráno sa budím odpočinutá. Každý deň cvičím. Píšem si denník vďačnosti, čítam, občas meditujem, niekedy chvíľu len tak stojím pri okne, dívam sa do tmy a vychutnávam si ticho. Potom píšem alebo vybavím nejakú prácu. Celkovo som v tomto rannom čase neporovnateľne produktívnejšia ako kedysi po večeroch. Kávu k prebudeniu mysle nepotrebujem. Výrazne som zredukovala jej množstvo a častejšie pijem už len bezkofeinovú.

No čo ma prekvapilo najviac, je, že som oveľa pokojnejšia. Dáva to však zmysel. Predtým som celý deň čakala, kým „na mňa príde rad“, moju potrebu ticha a samoty som napĺňala až na samom konci dňa, keď už boli uspokojené potreby všetkých ostatných. Niet divu, že som z toho nesršala optimizmom.

Teraz svoje potreby naplním hneď ráno ako prvé. Než sa deti vôbec zobudia, môj čas som si už užila, Už nemusím čakať do večera. Dala som svoje potreby na prvé miesto a keďže sú naplnené, s oveľa väčšou radosťou napĺňam aj potreby zvyšku rodiny i všetkých, s ktorými v ten deň prídem do kontaktu. Cítim sa takto lepšie po každej stránke.

Láka vás to tiež? Tu je na záver mojich pár tipov, ako zväčšiť šance na úspech. Lebo úprimne povedané, tiež som s tým chcela začať dávno, ale nevedela som, ako na to presne, ako vydržať, ako si vybudovať tento návyk.

• Vytvorte si rutinu – ako večernú tak aj rannú. Večerná pomôže mysli upokojiť sa a lepšie zaspať; mať v mysli obraz toho, čo ma čaká ráno zas pomôže naladiť sa, vytvoriť očakávanie; no a napokon rutinné činnosti tesne po prebudení pomôžu bežať na „autopilota“, kým sa úplne preberieme
• Zacvičte si – stačí 10-15 minút, rozhýbete svaly, rozprúdite krv a hneď budete mať myseľ jasnejšiu. Nehovoriac o tom, že vytvoriť si denný návyk cvičenia má aj nesporné zdravotné benefity.
• Vytrvajte – na vytvorenie návyku treba čas. Rôzni autori hovoria o rôzne dlhom čase, no faktom je, že prvé týždne stoja trochu sebazaprenia. Ak vám to pomôže, odfajknite si v kalendári každý deň, keď ste vstali zavčasu. Ako sa bude rad týchto dní predlžovať, aj vaša motivácia tento rad neprerušiť porastie.
• Nerobte rozdiely medzi vstávaním cez pracovný týždeň a cez víkend – akokoľvek kruto môže pôsobiť predstava vstávania o piatej v nedeľu ráno, v skutočnosti je oveľa jednoduchšie mať rovnaký režim dňa každý deň. Súvisí to s cirkadiánnym rytmom nášho tela. Vnútorné procesy nerozlišujú, či je utorok alebo sobota, skrátka fungujú nepretržite. Ak budete mať rovnaký režim, pomôžete vlastnému telu a ono sa vám odvďačí tým, že po čase už na prebudenie nebudete potrebovať budík.
• Ak vynecháte jeden deň, nevynechajte dva – nie vždy je všetko ideálne, stane sa, že program čosi naruší. Vynechať občas jeden deň je normálne, stane sa. Vynechať dva po sebe však môže znamenať koniec návyku a neskôr budete musieť so všetkým začínať odznova.

Viem, že nič nie je čiernobiele a že nie všetko vyhovuje všetkým. Niekto pracuje na smeny a jeho denný režim je ovplyvnený prácou. A niekto možno naozaj je nočná sova a večer býva produktívny. No takisto viem, že v mnohých prípadoch ide len o návyk, pohodlnosť, lenivosť a výhovorky. Ak teda cítite, že vám niečo v živote chýba, že ste unavení a že potrebujete ozdraviť svoj denný režim, choďte do toho! Za vyskúšanie nič nedáte, najlepšia je stále vlastná skúsenosť. A potom už sami uvidíte, aké sú benefity ranného vstávania pre vás.

Držím palce!