Archeologické nálezisko Nižná Myšľa

Niekedy si výlety dôkladne plánujeme cielene cestujeme za rozličnými zaujímavosťami. A niekedy máme priamo pod nosom poklad, ktorý objavíme úplne neplánovane. :-)

Pár dní dozadu som sa vybrala fotiť rodinku mojej sesternice a vzala som aj deti. Boli sme blízko Nižnej Myšle a kým som sa ja venovala svojej práci, manžel s deťmi sa išli prejsť obďaleč. Spomínam si, že už som počula o archeologickom nálezisku v Nižnej Myšli, no hoci to máme „za rohom“, nikdy sme sa tam nevybrali.Teraz sme sa tu ocitli tiež vlastne len vďaka náhode, no som za to veľmi vďačná.

Nálezisko sa nachádza za obcou, ale všetko je dobre označené, dá sa nájsť ľahko. Od roku 1977 tu prebieha archeologický výskum a našli sa tu ozaj zaujímavé nálezy z doby bronzovej. Teraz je na mieste postavený skanzen, ktorý tvoria repliky dvoch domov a opevnenej osady z tohto obdobia. Neďaleko je tiež pohrebisko z rokov 1700-1500 pred našim letopočtom.

Keďže som za zvyškom rodiny dobehla až po fotení, neprešla som nálezisko celé, ale aj to, čo som videla sa mi veľmi páčilo. Prostredie je nádherné, tiché, pokojné. Už sa vidím, ako sem v lete zájdeme hoc na celý deň piknikovať. Na lúke pri skanzene je aj „praveké ihrisko“, ako to nazval synátor :-) Teda je tam hojdačka, stena na lezenie a drevené pníky, na ktorých sa decká dobre vybláznili.

V obci sa nachádza múzeum, kde sú uložené poklady z objavov archeológov. Je potrebné sa vopred ohlásiť, no keďže tentoraz sme tadiaľ išli neplánovane a navyše dosť neskoro, dnu sme sa nedostali. Podľa ich webu to ale vyzerá zaujímavo a som si istá, že v blízkej dobe sa tam ešte vyberieme.

Najlepšie na celom tomto výlete bolo, že nám úžasne zapadol do konceptu. Len minulý týždeň sme s deťmi doma rozoberali prvých ľudí, rôzne epochy dejín ľudstva, ako sa vyvíjala reč, obydlia, kultúra… Bolo to všetko pútavé, no značne vzdialené. Pripadalo nám, že sa to všetko dialo kdesi ďaleko, v neznámych krajinách. A zrazu sa ocitneme na mieste, kde ľudia žili takmer štyri tisícky rokov pred nami. Tu, u nás, na Slovensku, dávno pred tým, než tu nejaké Slovensko bolo. V nejakej bezvýznamnej dedine na východe našej krajiny žili ľudia, ktorí sú súčasťou dejín, o ktorých sa my teraz učíme.

Akí boli? Čo robili? Vďaka nálezom si môžeme mnohé domyslieť, no realita ostane tajomstvom. Oni tu žili a umierali bez toho, aby vedeli, aký význam ich život mal pre budúce generácie. Rovnako, ako možno my tu a teraz. Často pri čítaní príbehov z histórie mávam tento pocit, že sme tu len krátko, nič nestíhame, ktovie, čo po nás ostane. No pri myšlienke, že aj my píšeme dejiny a sme súčasťou histórie sa cítim hneď o čosi vznešenejšie :-) A hoci som ja sama ako dieťa nemala k dejepisu vzťah, vidím, že moje deti majú pohľad odlišný a viac si uvedomujú veci, na ktoré ja prichádzam až teraz v dospelosti. Napríklad aj to, že žiaden ľudský život, akokoľvek krátky a obyčajný, nie je tak bezvýznamný, že by nemal miesto v dejinách, že by nestálo za to ho prežiť.