Autor Majka

Smoothie z mrazničkových zásob

Takto zjari okrem umývania okien a podobných obľúbených aktivít, nie je celkom odveci urobiť poriadky aj v mrazničke. Veď treba urobiť miesto na tohoročné dobroty :) Tak nejak vzniklo toto smoothie z kategórie „čo dom dal“. Recept je teda (ako inak) úplne od oka. 

Najprv som do cca 2dcl mandľového mlieka nasypala za čajovú lyžičku chia semienok a nechala postáť (hodinu-dve, kým nabobtnajú a zmäknú). Potom som pridala mrazené černice, všetko pomixovala a dobrota je hotová :) 

Ak by to bolo príliš kyslé, môžete dosladiť (agávový, javorový sirup a pod.) A urobte toho veľa, nie takto jednu porciu ;)

Dobrú chuť! 

Ako sa nám (ne)chcelo čítať

„…a za domácu úlohu 5x prečítať…“ To je motivácia k čítaniu, level – škola. A potom sa čudujme a krúťme hlavy nad tým, že deťom sa čítať nechce. Ani mne by sa nechcelo 5x čítať 10 spolu nesúvisiacich slov, ktoré už po druhom prečítaní viem naspamäť. A že je moja dcérka naozaj moja, ani jej sa nechcelo. :) 

Čítanie je ale vec skutočne potrebná, preto som rozmýšľala, ako ju motivovať. No a vyšla nám z toho táto hra.


Najprv som na farebné papiere napísala rôzne slová. Farebné čisto z praktických dôvodov – aby sa nepomiešali. Prvá kôpka boli prídavné mená, druhá podstatné mená (v nominatíve), tretie slovesá a posledné opäť podstatné mená (v akuzatíve, aby výsledná veta dala logiku). 


Papiere sme nastrihali a uložili do kelímkov.

Z nich si potom postupne K. vyberala jednotlivé slová a tak skladala vtipné, uletené vety.

Čítanie slov pomaly, po jednom nie je nič extra… no pravá zábava začala, keď došlo k zloženiu celej vety :)

A že sme sa na tom ozaj dobre pobavili :) K zábave sa pridal aj mladší Š. – on vyťahoval slová a K. čítala vety.

Prajeme vám veselý marec- mesiac knihy! :)

Bezlepkové brownies

Odkedy varíme bez lepku a mlieka, myslela som si, že budeme jesť zdravšie. Lenže keď tak vidím zloženie všelijakých bezlepkových zmesí na pečenie a spol., nejak ma ten pocit prechádza. A tak sa čo najviac snažím hľadať také možnosti, kde nepotrebujem žiadne náhradky, ale využijem naozaj prirodzene bezlepkové suroviny.

A tak keď som narazila na tento recept, povedala som si, že za pokus to hádam stojí :) Nedajte sa odradiť fazuľou. Aj keď deti zdesene vyhlasovali, že fazuľový koláč je fuuuj a také jesť nebudú, keď bol hotový, nikto mi neveril, že tam fazuľa ozaj je. :) 
Tak teda poďme k receptu:

Potrebujeme:
2 hrnčeky uvarenej azuki fazule (z 1 hrnčeka suchej cca)
2 vajcia
1/3 hrnčeka kokosového oleja
1 vanilkový cukor
1/2 hrnčeka trstinového cukru
1/4 hrnčeka medu
1/2 hrnčeka kakaa
2PL kukuričného škrobu (gustin, zlatý klas)
1 čl sódy
1 a pol čl prášku do pečiva (vínny kameň)
za dve hrste nasekaných mandlí (môže, nemusí)
prípadne posekaná čokoláda

Fazuľu rozmixujeme na hladko. Pridáme vajcia a rozpustený kokosový olej. Premiešame a pridáme suché prísady. V originálnom recepte písali pol hrnčeka kakaa, ja som mala holandské kakao z Lidla a nedala som celú túto dávku, pripadalo mi to už šialene tmavé a husté. Cesto mi vyšlo na jeden menší plech a koláč sa piekol pri 180° asi 20-25min. Po upečení som ho poliala roztopenou čokoládou a posypala orechmi. 

Priznám sa, že som si od tohto experimentu veľa nesľubovala, výsledok ma však skutočne prekvapil. Koláčik krásne narástol, vôbec nebol ubitý, placatý, neforemný. Práve naopak, bol chutný a jemný. A že sme mali toho Valentína, brownies sme si romanticky ozdobili umelo chutiacimi jahodami z dovozu :))


Jedno obrovské plus tohto receptu, oproti iným bezlepkovým koláčom je, že tento je jedlý ešte aj na druhý deň. A nie len jedlý, on je dokonca chutný, krehký, skrátka taký, ako by koláč mal byť. Len sa dosť mrví (ale to mu odpúšťam:)). Skutočne odporúčam, vyskúšajte. 

Tak príjemné pečenie a dobrú chuť! :)

Bodkované počty

Naša K. veľmi rada počíta. Ale po mamičke to veru mať nebude :) Každopádne, podporiť som ju chcela. A tak keď došla s tým, že „mami, vymýšľaj mi príklady“, vymyslela som, ako si ich môže vymýšľať sama :) 


Potrebovali sme iba lienkové domino a zošit. Úloha bola jednoduchá – spočítať bodky na oboch stranách. Príklady K.zapísala do zošita. 


Druhá úloha bola určiť, ktorý počet je väčší a od neho odpočítať menší.

 A koniec :) Veselé počítanie prajeme!

Zimná prechádzka

Doteraz to vonku vyzeralo, že má perinbaba dovolenku… Nakoniec sa ale predsa kúsok snehu zadaril, tak sme si to chceli vychutnať :)

Pár dní dozadu sme sa s deťmi rozprávali o tom, ako môžeme stromy rozoznať v zime, keď nemajú listy a kvety, podľa ktorých by sme ich ľahko identifikovali… a tak sme spojili príjemné s užitočným a vybrali sa do lesa spoznávať stromy podľa kôry a sledovať, čo všetko sa v zime v lese dá nájsť…

 
brezu spoznáme ľahko, podľa bielej kôry, púčiky na previsnutých konárikoch sú zoradené striedavo, súkvetia sa volajú jahňady
buk má rovný kmeň a kôru hladkú, sivastej farby
kôra duba je naopak popraskaná, farbu má hnedú, charakteristické sú preňho laločnaté listy
 
borovicu spoznáme podľa dlhých ihlíc rastúcich v dvojiciach, kôra je popraskaná 
 
Na stromoch sme tiež objavili lišajníky.
 
 
V snehu sme zas pozorovali stopy zvierat. Keďže bol sneh zmrznutý, určovanie bolo ťažké, odtlačky vôbec neboli viditeľné. Tuto len hádam že by mohlo ísť o stopy veveričky…?
 
 
No a veselá príhoda na záver :) Ako sme tak konverzovali s deťmi o stromoch, pýtam sa: „no a ktorý strom má bielu kôru?“ Šimon pohotovo odpovedá: „Zasnežený!“ :)
 
 

Snehuliaci bez snehu

Táto zima nám zatiaľ veru nepriala. A tak sme vymýšľali, ako si kúsok snehovej nálady vyrobiť aspoň doma.

Na celú srandu nám stačila lacná pena na holenie a lepidlo.

 

V miske som zmiešala penu s lepidlom, úplne od oka, peny viac ako lepidla, možno tak 3:1.

Na modrý papier sme si predkreslili snehuliaka.

A deti sa mohli začať činiť. V hrubších vrstvách nanášali hmotu na snehuliaka.

 Potom mu z korenia urobili oči a gombíky.

Špilkou s vatičkou celý obrázok pobodkovali – akože padá sneh :)

Na záver ešte prišiel nos a celé dielo sme nechali uschnúť. V návale nadšenia som ale výsledok zabudla odfotiť. Ak sa ešte zadarí, doplním. Každopádne, hmota po uschnutí ostáva plastická, deti to vcelku fascinovalo :) 

A hoci sme tomu už šance nedávali, sneh sa predsa len ukázal! Tak teda dúfam, že už čoskoro nás bacily opustia a budeme si môcť postaviť snehuliaka ozajstného :)

Môj prvý vegan cheesecake!

Ktorí ste tu vegáni už dlhšie, nič nové pre vás nemám… no ja som dnes objavila teplú vodu! :))
Ak by mi tento koláč niekto dal ochutnať, aj by som prisahala že tvaroh je naozajstný! Som úplne v šoku, nečakala som túto chuť.
Môj drahý manžel síce výsledok môjho majstrovania ohodnotil slovom „cheesefake“, nakoniec ale všetko nenápadne zbaštil a dokonca vyhlásil, že keď také budem robiť častejšie, bude vegán aj on! 


Recept je pozliepaný z toho čo som našla na nete a čo aktuálne dom dal, robila som len od oka a v malom množstve, keďže som len chcela ochutnať, čo z toho vyjde.

Každopádne, suroviny sú nasledovné:


korpus: 
mandle (vopred namočené a pomixované, ja som použila drť čo mi ostala po výrobe mandľového mlieka)
datle
kakao
kokosový olej
podrvené corn flakes-y

tvarohová vrstva:
kešu oriešky 
biele tofu
šťava z citróna (limety)
javorový sirup alebo iné sladidlo

ovocie
v mojom prípade nektarinky

Mandle (bez vody) a datle zmixujeme, vznikne z toho podivná lepkavá hmota. Ak by bolo datlí dosť, tu by sme mohli končiť. Ale ja som mala datlí málo a tak to spolu nedržalo, nuž som pridávala ďalej, a to cornflakesy a za malú lyžičku kakaa, akože budeme mať čokoládový cheesecake. Prikvapla som trochu roztopeného kokosového oleja a miesila, až to nadobudlo tú správnu konzistenciu – teda držalo pohromade. Formu som si vystlala fóliou a hmotu do nej pozatláčala.
Druhá fáza – falošný tvaroh. Vopred namočené kešu oriešky (vodu zliať) a biele tofu som pokvapkala šťavou z polovice limety a mixovala, kým vznikol krém. Mierne som to dosladila a nechápala, ako je to možné, že z orechov vie vzniknúť niečo tak neskutočne krémové! Šup s tým teda na korpus a do chladničky. 
Keď to celé stuhlo, polovicu nektarinky som nakrájala, že ju uložím na vrch ( túto časť samozrejme stihli zjesť deti) a druhú polovicu som rozmixovala s trochou javorového sirupu. 
Tak a to je všetko, sotva som túto dobrotu stihla odfotiť, v momente sa po nej zaprášilo! 


Tak teda dobrú chuť a príjemné leto bez pečenia! :)




Zdravý ranný životabudič

Takto v lete sa mi pravdupovediac ani extra nežiadalo raňajkovať.  A potom som „objavila“ vločky! :) Keďže mlieko nepijem, nahradila som ho rastlinným a pochúťka bola na svete. Vyskúšajte, je to ozaj príjemný štart do letného dňa :)


Potrebujeme:
jemné ovsené vločky
rastlinné mlieko (v mojom prípade kokosové)
semienka podľa chuti: mak, slnečnica, ľanové semienko
javorový sirup
ovocie 

Všetky suché ingrediencie zmiešame, zalejeme zohriatym rastlinným mlieko, premiešame a necháme nabobtnať. Jemné vločky sú hotové rýchlo, minútka-dve a môžete raňajkovať :) pridáme ovocie podľa chuti a sezóny, dosladíme javorovým sirupom, ozdobíme úžasne fotogenickým mätovým lístkom a – dobrú chuť! :)