Nedávno som kdesi pri potulkách internetom objavila recept, ktorý sľuboval bielu hmotu. So slaným cestom sme už pracovali viackrát, výsledok však nikdy nebol biely a výrobky nám pri schnutí pomerne často praskali. Tak som sa rozhodla skúsiť túto novinku.
(viac…)
Tohto roku deti kdesi zahliadli adventný kalendár tvorený vrecúškami a vraj by aj oni taký radi. Tak mamka strihala, šila, maľovala a vymýšľala :) A toto nám z toho vzniklo.
(viac…)
Keď je vonku nanič počasie, radi si s deťmi urobíme ohník v kozube a vymýšľame si tvorivý program. Takto tentoraz vznikol plstený veniec. (viac…)
…alebo – učíme sa vážiť
(viac…)
Neviem ako narodeniny svojich detí prežívajú iné matky, no ja akosi každý rok len nechápavo krútim hlavou, kedy tie moje „bábätká“ takto narástli. Našťastie na môj vlastný vek to vplyv nemá, posledných niekoľko rokov mám stále 21 B-)
Táto zima nám zatiaľ veru nepriala. A tak sme vymýšľali, ako si kúsok snehovej nálady vyrobiť aspoň doma.
Na celú srandu nám stačila lacná pena na holenie a lepidlo.
V miske som zmiešala penu s lepidlom, úplne od oka, peny viac ako lepidla, možno tak 3:1.
Na modrý papier sme si predkreslili snehuliaka.
A deti sa mohli začať činiť. V hrubších vrstvách nanášali hmotu na snehuliaka.
Potom mu z korenia urobili oči a gombíky.
Špilkou s vatičkou celý obrázok pobodkovali – akože padá sneh :)
Na záver ešte prišiel nos a celé dielo sme nechali uschnúť. V návale nadšenia som ale výsledok zabudla odfotiť. Ak sa ešte zadarí, doplním. Každopádne, hmota po uschnutí ostáva plastická, deti to vcelku fascinovalo :)
A hoci sme tomu už šance nedávali, sneh sa predsa len ukázal! Tak teda dúfam, že už čoskoro nás bacily opustia a budeme si môcť postaviť snehuliaka ozajstného :)