Červené tyče – čo sú zač a na čo slúžia

Červené tyče patria v montessori pedagogike medzi zmyslové aktivity. Sú akýmsi predstupienkom k matematickým aktivitám, ktoré bude dieťa spoznávať neskôr. Predstavujeme ich vo veku medzi 2,5 a 3 rokmi.

Ide o súbor desiatich drevených hranolov, kde najkratší má 10cm, každý ďalší stále o 10cm viac, až po najdlhší – 100cm. Tyče sú bežnou ponukou v obchodoch s montessori materiálom, ale je jednoduché si ich vyrobiť aj doma a nejaký ten peniaz ušetriť. Drevené hranoly sa dajú kúpiť v hobby obchodoch (typu Hornbach). Originál má hrúbku 2,5×2,5cm, čo je ťažšie zohnateľný rozmer, bežne ale dostať hranoly 2x2cm a tie na domáce použitie tiež vystačia. Hranoly si potom rozmeriame, napílime a natrieme červenou akrylovou farbou. Hotovo! :-)

A teraz na čo nám vlastne budú? Pomocou tyčí sa dieťa oboznamuje s pojmami „dlhý“, „krátky“, „najdlhší“, „najkratší“. Naučí sa dĺžku porovnávať a následne tyče zoradiť od najkratšej po najdlhšiu. Tak poďme na prvú „lekciu“.

Červené tyče náhodne rozložíme na zem (koberec). Rodič vyberie najkratšiu tyč. Porovnávaním nájdeme opäť najkratšiu spomedzi tých, čo na zemi ostali a uložíme vedľa prvej. Takto postupujeme, až kým neuložíme vedľa seba všetky tyče – od najkratšej po najdlhšiu. Celý čas komentujeme, čo robíme – teda že porovnávam dve tyče, ktorá z nich je dlhšia, ukladám vedľa seba tyče atď. Týmto si dieťa obohacuje slovnú zásobu o nové pojmy a zároveň prichádza na princíp „hry“.

Potom je na rade dieťatko. Opäť tyče náhodne rozložíme a vyzveme ho, aby našlo najkratšiu tyč. To býva jednoduché, pretože najkratšia je veľmi ľahko identifikovateľná. Ďalšie potom hľadá porovnávaním. Môžeme mu napovedať tým, že budeme klásť otázky „ktorá je teraz najkratšia“ alebo „ktorá z týchto dvoch je kratšia“, ale ak si dieťa zvolí nesprávnu, neopravujeme. V konečnom dôsledku na to príde samo. Deti majú v tomto veku zmysel pre poriadok a všimnú si, čo nesedí. Ak by si aj nevšimlo alebo by to skrátka v danej chvíli nepokladalo za dôležité, ani z toho vedu nerobíme, príde na to čas neskôr.

Pri skúmaní rozdielov vo veľkosti tyčí deti tiež zaujme fakt, že kým najmenšie tyče v pohode udržia v ruke posediačky, ku tým väčším sa treba dokonca postaviť alebo minimálne vyvinúť oveľa viac sily na ich udržanie v rukách. Synček tiež celkom spontánne začal skúmať, ktorá tyč je menšia ako on a ktorá väčšia, a snažil sa nájsť tyč, ktorá by bola rovnaká ako je jeho výška.

Okrem toho sa z tyčí dajú skladať rôzne iné tvary. Či už rôzne mnohouholníky, či cestičky alebo akýsi labyrint, kde si môže dieťatko cvičiť sústredenú chôdzu a rovnováhu.

A keďže detská fantázia nepozná hraníc, často sú aj montessori pomôcky využité na iný než bol pôvodný účel. Takto náš junior zobral dve tyče a hral sa, že jedna z nich je pílka a „pílil“ ňou druhú. :-)

Hoci spočiatku som tejto pomôcke veľmi neverila, vidím, že u syna má úspech a skutočne rád tyče skúma, porovnáva, zoraďuje. Stále viac sa presviedčam, že krása montessori pomôcok je práve v ich jednoduchosti a že to deti aj naozaj potrebujú.