Začiatkom prázdnin, keď som nadovšetko na svete potrebovala trochu oddychu a nejaká väčšia dovolenka bola v nedohľadne, povedala som si, že vybehneme aspoň na nejaký malý výlet. Keďže manžel sa z práce len tak zo dňa na deň utrhnúť nemohol, hľadala som možnosti, kam za relaxom v dostupnosti vlaku. Napadlo mi, že južnou trasou sme ešte nikde neboli, tak som si prezerala jednotlivé zastávky a zrak mi padol na Číž. Po troche googlenia som dvihla telefón, zavolala do kúpeľného hotela, kedy by mali voľné a z druhej strany sa ozvalo „Môžete prísť zajtra“. Najbližší navrhovaný termín bol až koncom augusta, takže som spontánne povedala, že jasné, prídeme hneď!

Pán na druhej strane tiež pohotovo navrhol, že keď prídem s deťmi vlakom, zabezpečia mi odvoz zo stanice k hotelu ich autom. A takisto, že ani s bezlepkovou stravou nebude žiaden problém. No paráda!

Nasledujúce ráno sme teda vyrazili. Decká cestu vlakom zvládajú podstatne lepšie, než autom, takže aj tú sme si vcelku užili. Až prišla naša cieľová stanica. Vlak zastavil doslova a do písmena v šírom poli. Nikde na obzore nič, len rovinka, polia a modrá obloha. Po hotelovom aute ani stopy. Ja expertka som si samozrejme zabudla uložiť číslo na recepciu, tak sme tam zo desať minút stáli a čakali, ale keďže nikde nebolo nikoho, vybrali sme sa pešo. Cesta od stanice našťastie viedla jedna-jediná, čiže aj človek s orientačným (ne)zmyslom, ako ja, vedel kade ísť :-) Asi preto sa nik neunúval niekam postaviť informačnú tabuľu.

Po príchode do hotela (aj keď to bolo o dve hodiny skôr, ako sme mali dohodnuté) sme zistili, že izba je už pripravená a mohli sme sa rovno ubytovať. Izba milo prekvapila – zodpovedala takému priemernému štandardu trojhviezdičkového hotela, no bola veľká. Ako väčšia rodinka s týmto občas mávame problém. Mám dojem, že na rodiny s viac ako 1-2 deťmi sa veľmi nemyslí. Tentoraz sme cestovali štyria a dostali sme trojizbový apartmán, takže každý spal na vlastnej posteli a ešte som si večer mohla užiť toľký luxus, ako posedieť si v „obývačke“ celkom sama!

V rámci pobytu som mala mať nárok aj na štyri procedúry v kúpeľoch. Pani na recepcii mi do rúk podala papier s ich rozpisom. Musela som sa zasmiať, cítila som sa trochu ako v nemocnici. Masáž v nedeľu ráno o siedmej. A neskúste meškať! Nuž, sú to kúpele, s kúpeľným režimom. :-)

Čo ma prekvapilo dosť nemilo je fakt, že v hoteli mal byť wellness a bazén. Na to som sa tešila najviac. Ako uložím deti spať a vyvalím sa do vírivky. Lenže beda, wellness je otvorený len v utorok a sobotu, bazén v sezóne nie je otvorený vôbec – kúpať sa máte ísť von. Nikto na to neupozornil, dozvedela som sa to, až keď som sa priamo pýtala na recepcii, aj to štýlom, akoby som to mala dávno vedieť. Vidieť, že panie na recepcii sú prepracované a tak sa aj k hosťom správajú. Takže žiadna romantika sa nekonala.

V cene pobytu sme mali aj plnú penziu. Inak by to asi nešlo, pretože dedinka je to maličká, potraviny cez víkend otvorené nie sú a úprimne povedané, ani cez týždeň by som tam extra nenakúpila. Raňajky sú robené formou švédskych stolov, obed a večeru si treba vybrať vopred zo štyroch ponúkaných jedál. Strava bola na môj vkus dosť slabá, výrazne mi pripomínala návrat do školskej jedálne. Deckám však všetko chutilo a skutočne sme mali zabezpečené aj plnohodnotné bezlepkové porcie, vrátane pečiva či rezancov v polievke. Dojem zlepšovala reštaurácia, kam sme si chodili dať poobednú siestičku – s chutnou kávou a vynikajúcou zmrzlinou, dokonca aj s mimoriadne prívetivou obsluhou.

Väčšinu pobytu sme strávili čľapkaním sa v bazéne. Kúpalisko nie je veľké a ľahko sa preplní, bolo však také akurát. Jeden plavecký bazén, jeden relaxačný s horúcou vodou a vírivými tryskami, jeden pre neplavcov so stredne teplou vodou. Jeden bazénik bol aj pre deti, s vodou po členky, odtiaľ viedol aj menší tobogán, ktorý bol našťastie dostatočne bezpečný, takže som sa nebála staršie dve deti tam nechať sa šmýkať. Inak sú tobogány moja najväčšia hrôza. :-) Na kúpalisku sú aj dva či tri bufety, no keďže bufetovej strave nijak neholdujem, nemala som potrebu ich navštíviť. Zazrela som varenú kukuricu, pivko či nanuky.

Neďaleko kúpeľov je tiež ranč s koníkmi. Dá sa objednať na hippoterapeutickú hodinu jazdenia. Tú sme nevyužili, čo ľutujem, určite by to bol pekný zážitok. Ku koníkom sme sa boli iba prejsť, bolo ich tam viacero, v peknej, veľkej ohrade.

Okolie areálu sľubovalo aj minigolf a ihrisko, tie však svoje slávne časy zažili niekedy pred revolúciou. Je to škoda, pretože detí sme stretli dosť, no okrem bazéna s nimi skutočne nebolo kde ísť. A pár preliezok snáď nie je taká nenormálna investícia…

Celkový dojem ostal trochu rozpačitý. Prostredie je veľmi pekné, je kam sa poprechádzať, všade je tichučko, skrátka, miesto je to ideálne na vypnutie a naozaj som výborne zrelaxovala. Na druhej strane si myslím, že potenciál je oveľa väčší a (zatiaľ) nevyužitý. Kúpele sú špecifické prírodnou jódovou vodu, ako jediné na Slovensku. Pravdepodobne teda žijú z ľudí, ktorí sem chodia na liečenia hradené zdravotnou poisťovňou. Keďže však ponúkajú aj wellness pobyty pre jednotlivcov, samoplatcov, neuškodilo by trochu dvihnúť úroveň. Kúpele samotné sú veľmi pekne zrekonštruované, čisté, príjemné. Tak snáď sa najbližšie posunie vpred aj jedáleň a bude to paráda. :-)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.