Čo sa dá vidieť na Liptove

Tohto roku sme sa na Liptove ocitli dokonca dvakrát. V oboch prípadoch síce tak trochu „z núdze“ – pretože vďaka nášmu najmenšiemu synovi a najväčšiemu krikľúňovi, nie sme v stave prejsť z Košíc do Považskej Bystrice za jeden deň. Prakticky sa z Košíc sotva dostaneme do Prešova, ale to by bol iný príbeh :-) Ten dnešný je o Liptove.

Musím priznať, že ten kraj sa mi tak páči, že by som nedbala hneď sa tam presťahovať. Dýchať čistý vzduch a ráno sa z okna dívať na Tatry… tak sa tu aspoň vždy zastavíme, keď ideme na nejakú cestu na druhý koniec krajiny.

Medvedia štôlňa si tu u mňa už zaslúžila samostatný článok. Dnes teda trochu stručnejšie o ostatných super miestach, ktoré sme na Liptove navštívili.

Ako prvý sme navštívili skanzen v Pribyline. Pre školáka super dedinka. Okrem toho, že hneď pri tabuli s názvom obce môžete pošpekulovať, prečo má po b tvrdé y a nie je medzi vybranými slovami, čo je to ten skanzen je témou pre vlastivedu štvrtého ročníka. Osobne skanzeny veľmi obľubujem, pretože je to asi posledné miesto, kde môžem deťom ukázať, ako to vyzeralo ešte za čias mojej babičky či prababičky. Keď vidím ich široko otvorené oči, cítim sa ako prestarnutá korytnačka… ale svojim spôsobom je to také… nostalgické.

V pribylinskom skanzene je okrem domčekov rôznych remeselníkov aj kostolík. poľovnícky kaštieľ a lesná železnica.

V Liptovskom Jáne sme zas navštívili „Podzemie pod Vežami“. Spolu s už spomínanou Medveďou štôlňou patrí k bájnej ríši Aghartha. Opäť sme sa dozvedeli niečo o ťažbe zlata, ale tiež o výrobe mincí vretenovým lisom. Jednu pani sprievodkyňa vyrobila a v závere prehliadky si ju jeden šťastlivec vydražil.

Ďalšou zastávkou bájnej ríše bola Stanišovská jaskyňa. Keďže som ráno neoverila, či počet búnd v aute súhlasí s počtom detí, do jaskyne som za trest nešla – aj s tým neborákom, ktorého oblečenie ostalo v izbe. Našťastie je okolie veľmi pekné, takže sme tú hodinku strávili príjemnou prechádzkou v lese. Ak by som sa dnu dostala, videla by som napríklad takéto jazierko lásky :-) Našťastie som už vyše 10 rokov vydatá, tak veľmi nemusím ľutovať :-)

No a ako to už býva, často keď si človek nič veľké neplánuje, ostane aspoň priestor prekvapeniam. A tak, ako sme sa vracali z jaskyne, uvažovali sme, či ísť v rámci recesie pozrieť dom hore nohami alebo skúsiť prehliadku kaštieľa v Liptovskom Hrádku. Keďže kaštieľ sme mali po ceste, zastavili sme sa prv tam. Sprievodkyňa už zrejme nikoho nečakala, tak tam ani nebola, no kým sme čakali, dozvedeli sme sa, že práve v ten deň prebiehajú oslavy 400.výročia vzniku obce. Medzitým sa našla aj sprievodkyňa a aspoň zbežne sme si kaštieľ prešli.

Potom sme si pozreli rekonštrukciu bitky pri Vavrišove, prešli sa pomedzi stánky rôznych súčasných remeselníkov, pozreli si pripravený kultúrny program. Na záver sme sa ešte vyštverali na blízku skalu a užili si parádny výhľad!

Po takomto parádnom výlete aj naše deti, ktoré fungujú na večne nabité baterky, odkväcli od únavy a normálne spali až do rána! :-) O tom, že ja som sa potom nevládala postaviť na nohy radšej pomlčím, ale naozaj, stálo to za to, vyskúšajte! :-)