Kuchyňa – to je vám veru zázračné miesto. Priam magické. Je ako magnet, ktorý priťahuje všetko – od letákov, pošty, cez kúsky Lega, sponky do vlasov, až po knihy, časopisy a ostatné drobnosti, ktoré nikde nemajú miesto.

Okrem samozabordelovacej schopnosti má však kuchyňa aj celý rad ďalších využití. Napríklad na učenie. Nič to, že každé dieťa má vlastný písací stôl, najlepšie sa píše pri tom kuchynskom. Alebo robenie pokusov. Veď kde inde, ako v kuchyni, by sme mohli miešať hydroxid s olejom a vyrábať mydlo. Alebo šitie. To hádam už aj americkí vedci zistili, že šijací stroj sa najlepšie rozloží v kuchyni. Alebo babranie sa s hlinou. Alebo vlastne všetky ručné práce. A aj všetky možné montessoriovské tréningy motoriky typu prelievanie, presýpanie a spol.

Och a pravdaže, dá sa tu tiež pripravovať jedlo!

Je teda zrejmé, že kuchyňa je najdôležitejšie miesto pre život. Človek sa tu naučí všetko, čo potrebuje. Možno by sa to na prvý pohľad nemuselo zdať, ale aj to varenie je veľmi silno vzdelávacia činnosť. Deti sa pri ňom napríklad naučia používať váhu a odmerku. A tak jasne vidia, že u vody a oleja odmeriavame objem – v mililitroch, v prípade múky a cukru zas hmotnosť – v miligramoch. Keď im potom vrámci srandy nechám jednotky premieňať na decilitre, litre, kilogramy, čestné slovo, robia to oveľa radšej, ako keby tú istú úlohu mali zadanú v pracovnom zošite.

Skvelým pomocníkom je tiež kuchynský teplomer. Dajte ho do hrnca a sledujte, ako postupne teplota stúpa. Až voda začne vrieť. A z hrnca sa začne pariť. Krásne empiricky overená nudná teória z učebníc! A keď kúpim surové kravské mlieko a idem z neho robiť jogurt, opäť pomôže teplomer. Ale pozor, mlieko vrieť nesmie! Potrebujeme ho zohriať len na 60°C. Lebo – pasterizácia. Nech sa páči, rozviňte debatu na dejepis a biológiu. Potom zas musí mlieko vychladnúť na 42°C, lebo ideme pridať jogurtové baktérie. To je ale sranda – najprv pasterizujeme, aby sme potvorské baktérie zahubili a teraz ideme sypať ďalšie, ale priateľské! Tu sa dá pokračovať o tom, čo sa to vlastne s mliekom deje. Prečo zlé baktérie škodia a dobré nám z mlieka urobia chutný a zdravý jogurt.

Nedávno si naša najstaršia vyskúšala denaturáciu bielkovín. Chcela nám pripraviť na raňajky vajíčko. Hodila ho do vody a chystala čosi iné. Potom si povedala, že vajce vyberie, ťukla škrupinku a – beda! Vajíčko sa rozlialo. S plačom ma privolala pozrieť, čo sa stalo. Tak sme mali možnosť si povedať, že bielkoviny vo vajíčku potrebujú vplyvom vysokej teploty stuhnúť a potrebujú na to trochu viac času. A čo sú to tie bielkoviny, v tom sa zamotávame dodnes :-) Ale nič to, pani Montessoriová vravela – od konkrétneho k abstraktnému. Teraz sme videli, ako to prebieha, o čosi neskôr si to pomenujeme a dovysvetľujeme na chemickej úrovni.

Ale najdôležitejší aspekt varenia je podľa mňa v rozvoji skúseností pre život. Preto mi decká od maličkého mala pri varení asistujú. Iste, vďaka nim všetko trvá dvakrát dlhšie, ale vráti sa to. Napríklad tak, že keď vyťahujem zo skrinky šošovicu, dvojročák mi hneď podáva nové korenie a bobkový list, keď dám do hrnca ryžu, podáva mi soľ. Najstaršia mi od ôsmich rokov pripravuje kávu v kotyogu. Celá svorka sa nahrnie k mixéru, keď treba urobiť smoothie. Na Vianoce pravdaže medovníčky nevykrajujem, ani keby som chcela.

A dokonca keď sa zle cítim, ujdu sa mi raňajky do postele.

Tak teda – pustite deti do kuchyne, nechajte ich babrať sa so všetkým, skúšať, objavovať. Učte sa spolu, tešte sa, uvidíte, že sa to oplatí! :-)

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.