Ak ma sledujete na facebooku či instagrame, iste ste už videli naše nové knižné prírastky :-) Veľmi sme sa na ne tešili… a veru, bolo na čo! Dnes to bude teda o Elmerovi.
Príbeh o sloníkovi menom Elmer je už 50 rokov starý a bol preložený do mnohých svetových jazykov. Autor David McKee k svojej postavičke vymyslel vyše tridsať príbehov. A konečne sme sa dočkali aj slovenského prekladu, o ktorý sa postaralo vydavateľstvo Verbarium.
Elmer zaujme na prvý pohľad. Na to, že má byť slonom je totiž príliš… iný. Je farebný, je to lepšie alebo horšie? Na tom nezáleží, každý ho má rád, medzi priateľmi je obľúbený, zakaždým vie vyčariť úsmevy. Napriek tomu, jedného dňa Elmerovi jeho vlastná inakosť začne prekážať. Zatúži byť ako ostatní. Podobnosť s ľudským správaním nebude náhodná :-)
A tak Elmer zakryje svoje pestré farby a splynie zo stádom, nik ho nespozná. To ho najprv teší, no veľmi skoro ho anonymita omrzí a začne sa hlasno smiať, čím sa prezradí. Dážď z neho zmyje farbu, ktorou sa zamaskoval a ostatné slony to považujú za výborný žart. Elmer pochopí, že najlepšie je byť sám sebou a slony zo stáda na jeho počesť vyhlásia sviatok, kedy sa všetky pomaľujú pestrými farbami. Aké krásne a jednoduché, však? Kiežby to takto fungovalo aj v skutočnosti. Keby sme všetkých „iných“ ľudí prijímali a tešili sa z ich inakosti, nie nasilu ich premaľovávali tou našou sivou farbou…
Knihu vydavateľ odporúča deťom od troch rokov. Má málo textu a veľa farebných obrázkov. Nášho trojročáka okamžite zaujali Elmerove farebné štvorce, riešil ich farby, ukazoval kde je ktorá, musel počítať, koľko je čiernych štvorcov a koľko bielych… V tomto smere úplnú hĺbku hlavnej myšlienky knihy nemal zatiaľ šancu pochopiť. Ale možno to samo o sebe ani nevadí. Pretože Elmer je úplne očividne odlišný a zároveň úplne očividne veselý, už len tým, že si čítame tieto príbehy, odovzdávam synčekovi odkaz, že ten „iný“ je spokojný a všetci sa tešia s nim. A tak keď vyrastie, bude to považovať za celkom samozrejmé a ani mu nenapadne myslieť si, že byť iným by mohlo byť problémom. :-) Aspoň v to dúfam.
Elmer a dúha je príbeh, kde sa Elmer ukáže ako fajn chlapík. Dúha stratí farby a on sa rozhodne jej darovať tie svoje. Niektoré zvieratká ho odhovárajú, že koniec dúhy sa nájsť nedá, iné sa mu snažia pomôcť. Slony zo stáda sa obávajú, že Keď Elmer svoje farby daruje, stane sa sivým a o farby príde.
Nakoniec všetko dobre dopadne, Elmer nájde koniec dúhy a o svoje farby sa podelí. V závere zaznie krásna veta „Niektoré veci môžeš rozdávať donekonečna a nikdy o ne neprídeš.“ Opäť parádne silná myšlienka. Ešteže tie detské knihy deťom čítajú rodičia ;-)
Sú detské knihy, ktoré majú úplne jednoduchú, takmer prízemnú pointu, sú bežné knihy, okolo ktorých človek prejde a zabudne… a potom sú takéto ako táto o Elmerovi. Možno priveľmi hlboké na detského čitateľa, no určite nie na jedno prečítanie. U nás ostávajú na polici a už som videla aj starších školákov ako v nich listujú. Prečítaním knihy to ale končiť nemusí, naopak, tieto príbehy môžu byť začiatkom zaujímavej diskusie.
Za výtlačky na recenziu ďakujem vydavateľstvu Verbarium. A ak sa vám knihy páči, tam u nich ich nájdete, spolu s mnohými ďalšími a z parádnu cenu ;-)