Pred pár dňami sme sa nečakane ocitli v Slovenskej Ľupči. Mali sme to namierené ku Kremnici, ale z auta deti zahliadli krásny hrad, tak sme si povedali, že si urobíme zastávku. A veru, oplatilo sa!
Ku hradu sa dá vyjsť pešo, ale pre lenivcov vedie aj asfaltová cesta celkom hore. Už len ten výhľad stojí za to!
Vstupné je veľmi príjemné, pre rodinu 4 eurá. A pre foťák 3 :-) Veselý míľnik vám prezradí, ako ďaleko to máte do okolitých miest.
Na nádvorí vás privíta mohutná, niekoľko stovák rokov stará lipa. O čosi viac vzadu je socha človeka, ktorého volali ozdoba Uhorska. Schválne, viete kto to je?
Pri tejto otázke od sprievodkyne mi moja najstaršia úplne vyrazila dych, keď so samozrejmosťou v hlase povedala „Matej Bel“. Priznám sa, dejepis nikdy nepatril medzi moje obľúbené predmety, naopak, väčšinou som ho len pretrpela. Preto som sa obávala, že na svoje deti prenesiem odpor voči veciam, ktoré sama nemám rada, hoci oni by ich možno mohli mať radi, keby to mali vhodne podané. Ale tu som sa presvedčila, že ak raz deti niečo zaujíma, nájdu si k tomu svoju cestu.
Interiér hradu je úplne prekrásny! Je čiastočne rekonštruovaný a opravy prebiehajú aj naďalej.
Na to, že je hrad pomerne malý, na každom kroku sme objavili čosi zaujímavé. Toto bola napríklad telocvičňa sirotinca, ktorý dala postaviť Gizela, dcéra cisárovnej Sissi, pre banské siroty.
Takto vyzerá vnútorné nádvorie, pri pohľade z výšky má tvar šošovky.
Pozreli sme si aj hradnú studňu, komnaty, či hradnú kaplnku.
V sakristii kaplnky sa dokonca zachoval pôvodný drevený strop!
V bývalých stajniach je vystavených aj niekoľko obrazov zo súčasnosti, resp. nedávnej minulosti.
Napokon sme si prezreli viacero skutočných nálezov z hradu, napríklad rôzne výrobky z hliny a kovu, od kachličiek, cez úžitkové predmety, džbány, či hračky. Prekvapilo ma, že už vtedy vyrábali vreckové nože aj zámky.
Ako veľké plus hodnotím priam nevídanú ochotu pani sprievodkyne. Keďže sme tam boli ešte mimo prázdninovej sezóny, na stránke sa píše, že sa treba objednať deň vopred. Lenže my sme sa vybrali úplne akčne, takže sme zavolali vopred asi hodinu. No a napriek tomu, že sme boli jediní návštevníci, prehliadku nám urobila, takto súkromne, aj s výkladom. Ozaj si to veľmi ceníme a úprimne odporúčame – ak budete mať do týchto končín cestu, určite sa zastavte aj vy!