Hurá na huby!

Jeseň je naozaj čarovné obdobie, plné inšpirácií k spoznávaniu prírody. A nič nie je lepšie, než učiť sa prírodovedu priamo v prírode. Tak sme si tentoraz posvietili na mimoriadne zaujímavé organizmy – huby.

Hoci rastú zo zeme, na bunkovej úrovni majú bližšie k živočíchom, než rastlinám. Nie sú totiž schopné fotosyntézy – životne dôležitého procesu, ktorý z rastlín robí rastliny. Preto hubám patrí v taxonomickom systéme samostatná ríša.

Tie rozkošné klobúčiky, ktoré vidíme nad zemou, sú však len ich malá časť, plodnica. V jej klobúku sa ukrývajú výtrusy, ktoré tiež bežne nevidíme. Vyskúšajte však pokus – odrežte nožičku huby, my sme použili šampiňón, a klobúk položte na papier, lupeňmi smerom dole. Prikryte pohárom a nechajte niekoľko hodín postáť, ideálne aspoň cez noc. Ráno uvidíte na papieri lúče tvorené miliónmi výtrusov!

To hlavné z tajomného života húb sa však odohráva pod zemou, kde ich spletité vlákna – mycélium – pokrývajú obrovské plochy. Preto určitý druh húb rastie celé roky na určitom mieste.

Huby môžu rastlinám škodiť, ale rovnako i pomáhať. Ten stav, keď si huby s rastlinami pomáhajú sa nazýva mykoríza. A presne vďaka nej v dubovom lese máme najväčšiu šancu nájsť naše obľúbené dubáčiky :-)

Plodnice húb rozličných tvarov, veľkostí i farieb nachádzame pri každej prechádzke lesom. Niektoré rastú aj na lúkach, niektoré obrastajú práchnivejúce drevo padnutých stromov. Niektoré z nich môžeme jesť, mnohé však nie len že jedlé nie sú, môžu byť dokonca smrteľne jedovaté. Preto sme si aj s deťmi veľa krát hovorili, že je dôležité naučiť sa ich rozoznávať a nezbierať nič, čo nepoznáme.

Na trhu je aj dostatok atlasov húb, určite sa oplatí nejaký doma mať. Ja som v lacných knihách objavila tento od Svojtkovcov a celkom sa mi zapáčil, má vreckový formát, takže nie je problém zbaliť si ho na výlet.

Lenže huby nie sú len títo obyvatelia lesa. Do ríše húb patria aj kvasinky a menej obľúbené plesne. Voľným okom ich často nevidieť, no vďaka mikroskopu sme si mohli obzrieť vlákno užitočnej plesne zo syra aj kamarátky kvasinky z kvásku na chlebík.

Špeciálnym prípadom organizmu, niečo ako manželstvo z rozumu medzi hubou a riasou, je lišajník. Huba pomáha riase udržiavať vlhkosť, riasa ju za odmenu kŕmi produktmi fotosyntézy. Rastú síce pomaly, ale dokážu prežiť aj v extrémnych podmienkach.

Tento projekt vytvorila moja 11 ročná dcéra a musím povedať, že výsledok sa mi veľmi páči. Je fajn občas poprepájať mozgové hemisféry a aj pri učení biológie využiť výtvarné cítenie, čo poviete? :-)