Z nášho najmenšieho bábätka už dávno nie je bábätko a tak by sa patrilo, aby sa už z rodičovskej spálne presťahoval ku veľkáčom. Tak sme sa teda hecli a poprehadzovali, čo sa len dalo, aby mali chalani spoločmú izbičku.

Celá táto akcia priniesla kooopec neporiadku, následného upratovania, zalamovania rukami, čo som to vôbec vymyslela, ale vo výsledku sa mládenec od nás odsťahoval, takže misiu považujem za úspešnú! :-)

Nie som práve prirodzený talent na plánovanie interiérov, tak som sa samozrejme vybrala inšpirovať na môj obľúbený Pinterest. Nesklamal. Vychrlil na mňa stovky nádherných inšpirácií, jedna krajšia ako druhá! No väčšinou mali jedno spoločné – bolo v nich veľmi veľa vecí. Áno, na fotkách to vyzerá nádherne, no pri reálnom používaní… vieme dobre, ako pri deťoch všetky hračky a roztomilé dekorácie dopadnú. ;-) Každodenné upratovanie by zabralo podstatne viac času. Druhá vec, čo ma takisto odrádzala od časopisovo naaranžovanej izbičky bola, že by to zahŕňalo nákup mnohých vecí. Minimalistka a ekologička vo mne zvíťazili a povedala som si, že najlepšie bude, keď využijeme to, čo už doma máme a dokúpime len skutočné nevyhnutnosti.

Keďže staršieho už nejaký ten čas zaujíma vesmír, vybrali si chlapci modrú farbu a motív hviezd, oblohy. Ja som nechcela, aby izba ostala príliš tmavá, pretože je v nej len jedno okno orientované na východ, tak sme sa dohodli, že modrá stena bude len jedna, tá najväčšia. Na ňu sme nalepili niekoľko dekoratívnych hviezdičiek a zavesili obľúbené plagáty vesmíru.

Knihy sú u nás na dennom poriadku, no aj napriek tomu, že v obývačke ich máme odložené všetky pekne v policiach a aj napriek môjmu výslovnému zákazu roznášať ich kade-tade po dome, prostredný syn si ich nutne potrebuje nosiť so sebou do izby. Ráno totiž vstáva prvý a rád si ešte v posteli číta. Bola som na to alergická, lebo si ich so sebou vždy bral aspoň štyri a mňa srdce bolievalo, keď som ich nachádzala v posteli či nebodaj pod ňou. Takže pri zariaďovaní izby som hneď vedela, že tu urobíme čítací kútik s príručnými poličkami, kde si môže odkladať rozčítané knihy, kým ich opäť vráti do spoločnej knižnice.

Myslím, že to bola jedno z najlepších rozhodnutí. Knihy sú už vždy len na mieste, spokojní aj bračekovci aj mamička. :-) A keď ich občas nájdem ako sa k sebe tisnú v sedacom vaku a veľký číta malému… no idem sa roztopiť od lásky!

Napokon sme ešte riešili posteľné prádlo. Malkáč mal donedávna len malú detskú perinku, ale bola mu už jednoducho primalá a vždy ju zo seba zhodil. Jednoznačne potreboval veľkú perinu a teda aj veľké posteľné prádlo. Tu mám kritériá jasné, musí to byť bavlna a zďaleka obchádzam Disneyovské vzory, ktoré dnes sú moderné a o pol roka zasa nie. Mala som predstavu o jednoduchom vzore, no o čosi zložitejšie už bolo ho aj nájsť. Nakoniec som si vybrala z ponuky biano.sk, kde ich je obrovské množstvo a doklikala som sa do zdarného konca. Chalani boli nadšení!

Už by snáď ani nič nebránilo spokojnému odchodu malkáča k veľkáčovi do spoločnej izby, keď tu prišlo na zaspávanie. Malý chce zaspávať pri svetielku, veľkému svetlo vadí. Vyriešili sme to kompromisne, drobnými svetielkami obmotanými na poličke s knihami. S nabíjacími baterkami dávajú tak akurát jemné tlmené svetlo a ja nemám zlé svedomie, kvôli odpadu z jednorázových bateriek.

Všetky „prkotiny“, ktoré som tu dokúpila stáli dohromady menej než 40€. Najdrahší bol ikeácky stojan na knihy. Týmto som sa nechcela ani chváliť ani dávať tu svetu obzerať náš dom. Pointa tohto príspevku je, že aj s tým, čo sme mali sme zariadili (myslím si) peknú izbičku, kde sa chlapci cítia útulne aj bez toho, aby boli zavalení množstvom dekorácií. :-)

 

3 komentáre on Izba pre chlapcov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.