Kúzelné upratovanie

Letné dovolenkové leňošenie býva ideálnym časom na čítanie aj pre tých, ktorí počas roka po knihe veľmi nesiahnu. Ak budete mať pomedzi presladené Evitovky chuť na niečo na zamyslenie, skúste trebárs túto knihu.

Prečítala som ju už skoro pol roka dozadu, no odvtedy som váhala, či sem o nej napísať alebo nie. Nakoniec som sa rozhodla, že dám, pretože je svojim spôsobom výborná a dosť ma ovplyvnila. Hoci to nebolo to najlepšie, čo som v živote prečítala. Ak ste o minimalizme ešte nič nečítali, možno sa vám bude páčiť o čosi viac, než mne :)

Autorka Marie Kondo si vymyslela vcelku zaujímavý biznis – upratovanie. Ale nie hocijaké. Svojim klientom vyhádže z domu aj dve tretiny vecí a oni jej za to s radosťou zaplatia! :) Je to vcelku zaujímavé, pretože v dnešnej konzumnej spoločnosti by človek čakal opak. V každej druhej reklame nás nabádajú, aby sme si niečo kúpili, v tých zvyšných zas, kde si na to máme požičať. No napriek všetkému, šťastie sa stále nedostavuje.  Naopak – aký máte pocit, keď doma urobíte poriadne upratovanie a zbavíte s veľkej kopy zbytočností? Ja skvelý! Priam milujem pohľad na pekné upratané police. Horšie však je, že tento pekný uprataný stav nemá dlhú trvácnosť.

No pani Marie sľubovala, že tento problém vyrieši. Že kto si uprace jej spôsobom, bude mať upratané raz na navždy. Nuž, pani nemá tri deti :) Ale to by bolo na iný príbeh. Pointou tejto knihy je, zbaviť sa všetkého, čo máme v dome navyše. A že je toho neúrekom! Nestačí mať perfektné úložné priestory, tie veci z nich aj tak časom „vylezú“ a sme zas tam, kde sme boli. Treba sa ich skrátka zbaviť! Podľa autorky má byť kritériom pri rozhodovaní čo nechať a čo vyhodiť – či mi daná vec prináša radosť. Keď sa nad tým zamyslím, dáva to logiku. Veď načo si plniť dom vecami, ktoré ma znervózňujú? Druhou časťou kúzla je, že treba upratať celý dom na jeden záťah. A toto si predstaviť momentálne nedokážem. Len špajzu a kuchyňu som upratovala jeden a pol dňa! Oblečenie v mojom šatníku som síce mala za poobedie pretriedené, ale mám tiež manžela a tri deti… skrátka, fyzicky sa to u nás stihnúť nedá. Ale nevešiam hlavu, pani Márii nič nepoviem a upratujem si systematicky, postupne, koľko sa dá. :)

Čo sa mi na knihe nepáčilo je, že pani autorka má celú ekológiu niekde… hm, na saláme. Káže všetko napchať do vriec a vyhodiť. Všetko – oblečenie, hračky, knihy, plast. Ach, to mi trhá srdce! Oblečenie sa dá venovať niekomu, kto ho potrebuje alebo zaniesť na recykláciu, knihy rozdať známym, venovať knižnici, alebo hoci odhodiť, ale prepánajána do zberu papiera. To, že mne nejaká vec už nespôsobuje radosť, ešte neznamená, že ju nemôže spôsobiť druhému. Beztak denne produkujeme veľké množstvá odpadu, pri takomto veľkom upratovaní si myslím, že stojí za námahu aj trochu porozmýšľať, kam to všetko poputuje ďalej.

Ako sama autorka vraví, aj kníh, ktoré už nehodláme druhý krát prečítať, sa treba zbaviť. Preto hoci som veľký knižný závislák, tejto som sa zbavila. Samozrejme nešla do koša, posunula som ju ďalšej čitateľke. Napriek tomu ju odporúčam prečítať. A uplatniť. A premýšľať. A ešte k tomu sa rozumne rozhodovať pri kúpe, pri vyhadzovaní, nebáť sa veci si požičiavať a ďalej darovať. Nech je tento náš svet krajším miestom pre život. Pre náš šťastnejší život.