Niektoré knihy ma zaujmú obalom, niektoré názvom, iné recenziou, ďalšie beriem do rúk na odporúčanie. Ako sa mi dostala do rúk kniha Lekcie Madam Chic, to však už neviem. Na prvý pohľad ma oslovila, mala pekné široké riadkovanie, to sa mi s mojim zrakom veľmi dobre číta :) Takisto Francúzsko je moja obľúbená krajina, tak som akosi podvedome predpokladala, že to bude fajn čítanie. Fajn je ale slabé slovo. Táto kniha mi doslova zmenila život. Keď onedlho na to vyšlo pokračovanie – Doma s Madam Chic, kupovala som hneď ako sa objavilo v kníhkupectve. A opäť to bol balzam na dušu.

madamchic

Námetom pre obe knihy bol autorkin pobyt v Paríži, u rodiny, ktorú nazvala „Chic“. V prvej píše o konkrétnostiach z tohto pobytu, opisuje svoje zážitky, životný štýl rodiny, zvyky, zariadenie bytu, kde bývala. Niektoré veci pre nás európanov možno nie sú až také nové, autorka je však američanka, a možno aj na tomto som si uvedomila, ako odlišne vnímame niektoré banality my a ako ľudia z inej kultúry. Druhý diel je viac o autorkinom vlastnom aplikovaní poznatkov z európskeho pobytu, po návrate domov. Obe sú plné praktických rád a konkrétnych odporúčaní.

Žiť naplno

V oboch knihách rezonovala myšlienka nachádzania potešení v každom dni. Možno to znie ako klišé, ale ruku na srdce – kto nemá doma súpravu riadu či pohárov, ktoré odkladá „na špeciálnu príležitosť“? A čo je vlastne špeciálna príležitosť? Prečo nie nedeľný obed s rodinou? Často tie krásne veci schovávame a nakoniec ani nevyužijeme. Pritom každý deň je darom a aj taká maličkosť ako pekné prestieranie môže zo všedného dňa urobiť nevšedný. Aj káva s manželom v sobotu poobede môže byť príjemnou spoločenskou udalosťou. Netreba čakať na lepšie časy, najlepšia je prítomnosť, pretože tú jedinú si môžeme v tejto chvíli vychutnať.

Ženskosť

Keď žena chodí do práce,pekné oblečenie je samozrejmosťou. Keď však ostane na materskej, život sa začne odohrávať v teplákoch. Pekné veci ostávajú „na potom“. No chodiť celé doobedie v pyžame a zvyšok dňa vo vyťahanom tričku s fľakom od kečupu nie je práve najlepším príkladom ženskosti. Pritom byť doma s dieťaťom nie je o nič podradnejšie ako sedieť v korporátnej kancelárii. Práve naopak! Materstvo je tým najkrajším a najdôležitejším zamestnaním. Prečo by malo mať teplákový dress code? Začala som na doma nosiť dlhé sukne a – čuduj sa svete – je to rovnako pohodlné! Navyše je to veľmi ženské a príjemné. Alebo krátke šaty s legínami. Takisto si vyčesať vlasy, dať si aspoň špirálu a trochu lesku na pery, aj keď v ten deň nikam neplánujem ísť. Sú to možno drobnosti, znamenajú však rozdiel. Jednak sa sama cítim krajšia a tým aj veselšia, a jednak aj svojim deťom a manželovi nevysielam posolstvo, že som doma za trest. A nie, netreba sa vyhovárať, že na to nemám čas. Obliecť tepláky alebo sukňu trvá rovnako dlho, učesať sa a prebehnúť mihalnice špirálou je otázka pár sekúnd, možno minúty. Zvládam to pri troch deťoch, dá sa to.

madamchic1

10 kusový šatník

Tiež sa vám stáva, že ráno stojíte pred plnou skriňou oblečenia a nemáte si čo obliecť? Myslím, že je to choroba mnohých žien. Keď som si prečítala kapitolu o tom, ako má pani v šatníku 10 základných kusov plus doplnky, ostala som s otvorenou pusou. Vraj treba mať v skrini také veci, ktoré sa každá s každou dajú vzájomne kombinovať, farebne spolu ladia a neskôr sa outfit dá oživiť vhodným doplnkom. Celé mi to dávalo zmysel, tak som to chcela skúsiť. Nasledujúce dva dni som vyhadzovala zo šatníka veci, ktoré nenosím, nepáčia sa mi ale držím ich z nostalgických dôvodov, sú mi malé a nechávam si ich „keby som do nich schudla“. Vznikla z toho kopa väčšia, než som si sama myslela. A v policiach zrazu ostalo… ako to len nazvať… sviežo? Odvtedy nepotrebujem kupovať veci, lebo sú vo výpredaji a možno by sa mi niekedy mohli zísť, ale preto, lebo viem, že to čo kupujem naozaj potrebujem a bude to ladiť so všetkým, čo doma mám.

Haraburdie

Podobný minimalizmus som zaviedla aj v kúpeľni. Už nemám desať druhov vodičiek, krémov a šampónov. Každý má na vani položené len to, čo reálne denne používa. A zrazu sa nemusím sťažovať na nedostatok miesta. Postupne čistím od haraburdia celý dom. Aj keď to s piatimi osobami pod jednou strechou nie je práve jednoduché. No ani deti nepotrebujú stovku hračiek nahádzaných v plastových boxoch. A aj my, keď ideme niečo kupovať, najprv sa sami seba pýtame, či to naozaj potrebujeme. Chaos spôsobený nadbytkom všetkého možného spôsobuje nervozitu, naopak minimum vecí sa ľahko uprace a pôsobí čisto.

Tak teda, aby som tu neprepísala obsah oboch kníh, radšej už končím. Knihy jednoznačne odporúčam. A nie len prečítať :)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.