S batoliatkom to býva veľká sranda. Ako rastie, je čím ďalej tým zvedavejšie, hravejšie, aktívnejšie. Najväčší rozvoj zažíva v oblasti hrubej aj jemnej motoriky, praktického života, reči a objavuje sa tiež zmysel pre poriadok, správne usporiadanie vecí.

Rozvoju reči sa tu veľmi venovať nebudem. Vo všeobecnosti sa odporúča čítať spolu knihy, pomenúvať jednotlivé činnosti, spievať, hovoriť riekanky.  Ale moje deti sú strašne špeciálne, takže napriek akýmkoľvek fintám, všetky tri mali kooopec času a rozprávať začali až po druhých narodeninách. Hoci ma mrzelo, že sa s nimi neviem porozprávať, videla som, že „pasívnu“ slovnú zásobu majú pomerne veľkú. Takže som veľmi nestresovala a skutočne, keď už raz spustili, nedali sa zastaviť :-)

Naopak praktický život, to je moje :-) Veľmi rada sa pozerám, ako tí drobunkí špuntíci radi upratujú. Ako sa pri tom tvária smrteľne vážne a dôležito. A je to tak skvelé! Ak sa niečo rozleje, drobec rovno vezme handričku a utrie. Extrémne rád pomáha v kuchyni, podáva varešku alebo uloží olivy na cesto.

Najkrajšia na tomto veku je pre mňa poriadkumilovnosť – keď sa dietko dohrá, pekne odloží vec odkiaľ ju vzalo. To jeho starší súrodenci málokedy urobia sami od seba. Vlastne by ma zaujímalo, kedy tento prirodzený sklon vrátiť veci na miesto vymizne. Musím najmladšieho pozorne sledovať, možno jeho osud zvrátim!

Prvé puzzle s kruhmi už máme zvládnuté, prichádzajú na rad druhé, s troma odlišnými geometrickými tvarmi. Majú rovnakú veľkosť, ale sú farebne odlíšené. Samozrejme prvý dieťatko vloží kruh, so štvorcom býva najväčší problém, treba už rúčku trochu lepšie koordinovať. Nádherné ale je, že sa to pomerne rýchlo nakoniec podarí a oproti všelijakým komplikovaným vkladačkám, ktoré sú na trhu, neprichádza frustrácia skôr než úspešne zložená skladačka.

Na jemné trénovanie prstíkov tu máme vkladanie kolíčkov do dierok v doštičke.

Kuchynská verzia je potom vkladanie špajlí do dierok sitka.

Ak poznáte box na guličku z mladšieho veku, toto je vyšší level. Do otvoru treba trafiť hranol s trojuholníkovou základňou. Je to zas o stupienok ťažšie, ako len vložiť trojuholníkový tvar do puzzle dosky. Chce to viac úsilia a pochopenia nového tvaru.

Na záver večná klasika – zvuk a guličky – garancia zábavy na pekne dlhú chvíľu. Akurát s rizikom, že čím viac to dieťa zabaví, tým väčšia je šanca na zrod migrény rodičov :-) Ale väčšinou to za tú teplú kávu stojí.

Ak by vám inšpirácie bolo málo, sledujte aj moju nástenku Montessori batoľa na Pintereste, kde priebežne pridávam, čo sa mi zapáči :-) Príjemné hranie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.