Keď sa už vonku zavčasu stmieva a keď je počasie také, že sa vonku nikomu veľmi dlho zdržiavať nechce, veľmi rada si v izbe zapálim sviečky, uvarím teplý čaj a s nohami pod dekou si sadnem ku knihám. Momentálne síce čítam knihy prevažne mimo žánru beletrie, no kvôli deckám sa snažím siahať po rozličných tituloch. Tentoraz padla voľba na Najznámejšie klasické príbehy.
Začalo to tým, že sme si pozreli film Secret garden. Veľmi sa nám páčil a chceli sme si prečítať aj knihu. Lenže tá v slovenčine ani češtine vydaná nebola a v angličtine zatiaľ deti nie sú tak zdatné, aby zvládli celú knihu s príbehom. Preto, keď som si všimla, že v tejto zbierke príbehov je aj Tajná záhrada, chcela som ju mať doma bez váhania.
Pravdaže, nie je to originál od Frances Hodgson Burnett, je to prerozprávaná, skrátená verzia a keďže sme už pred čítaním knihy videli film, vedeli sme, čo sa stane a to trošičku zmenšilo čaro. Ale kým „dorastieme“ na anglický originál, toto je veľmi prijateľná náhrada.
Celkovo kniha obsahuje 8 prerozprávaných príbehov. Okrem Tajnej záhrady sú to: Alica v krajine zázrakov, Heidi, Oliver Twist, Čierny krásavec, Čarodejník z krajiny Oz, Ostrov pokladov a Vietor vo vŕbach. Väčšinu som aspoň po názve poznala, niektoré nie. Jediné, čo by som z knihy vynechala, bol Oliver Twist. Z neho mám paniku od detstva a teraz, po prečítaní tejto verzie, musím skonštatovať, že som evidentne ešte stále nedorástla na pochopenie tohto literárneho diela.
Ostatné príbehy sú však veľmi milé, doplnené nádhernými ilustráciami, radosť prezerať! Niekedy si knihu skutočne len tak listujeme a prezeráme obrázky :-)
Dcérku, milovníčku koní, najviac zaujal Čierny krásavec – v origináli kniha, ktorá síce bola do slovenčiny preložená, dnes už je ale prakticky nezohnateľná.
Za seba môžem povedať, že mi prišlo veľmi fajn, že sa takto, v jednej väzbe, môžem zoznámiť s viacerými svetoznámymi príbehmi. Ako žiačka som bola doslova alergická na pojem „povinné čítanie“. Veď keď je niečo povinné, určite to bude sakramentská nuda. V mnohých prípadoch skutočne aj bola a tak som sa po zopár zlých skúsenostiach pre istotu z princípu oblúkom vyhýbala všetkému, čo bolo na inkriminovaných zoznamoch kníh. Tak nejak som došla k presvedčeniu, že ak je niečo „klasické dielo“, radšej to do rúk brať nebudem.
Až teraz, keď už pre mňa čítanie dávno nie je povinnosťou, ale naopak obrovskou záľubou, zisťujem, že aj mnohé staré diela majú čosi do seba. Aj v knihách od starých autorov si môže pre seba niečo nájsť moderný človek. A že aj čítanie rozprávok s deťmi má svoje čaro, aj v notoricky známych príbehoch sa dá čosi nové objaviť. Predsa len, aj tie rozprávky pre deti napísal dospelák a vložil do nich svoje myšlienky, ktoré dieťa vníma celkom inak, ako dospelý.
Táto kniha umožňuje prečítať si a zoznámiť sa s klasickými dielami v takej forme, že ju zvládnu chápať aj deti predškolského veku. Vo vyššom veku už môže poslúžiť ako výborný prehľad a následne viesť k záujmu o plné verzie týchto príbehov, o lepšie spoznanie pôvodných diel a snáď aj o väčší záujem o klasickú literatúru ako takú. Zvlášť, ak ju nebudeme nazývať „povinná“. :-)