Internet je veľká zrada. Viete to už, však? Zovšadiaľ vidieť len usmiate fotky pekne oblečených detičiek a ich mamičiek s čerstvou dokonalou manikúrou. Bežná matka aby z toho chytila depresívny stav, keď tak o desiatej strapatá v pyžame so studenou kávou v ruke narýchlo skroluje instagramom

Ani ja nie som iná. Predsa nebudem písať o blbých dňoch a postovať fotky dva metre vysokej hŕby prádla! Tak píšem práve dnes. Pretože dnes som sa zobudila na to, že mi staršie deti prišli oznámiť „mamka, bábovka je na stole a ku nej veľké latté“. Keď ma deti budia bežne, just sa prevalím na druhý bok a spím si ďalej. Ale v takýto výnimočný deň som sa skrátka musela vyšuchtať z teplej postele a ísť sa na ten zázrak pozrieť. Čestné slovo, na stole bola nakrájaná bábovka, ktorú sme deň predtým s chalanmi upiekli a k tomu dva poháre latté, pre mňa aj manžela, od našej najstaršej (11r.) dcéry, ktorej snom je vlastniť kaviareň.

Bola som v pokušení bežať po foťák, ale bola som príliš rozospatá a tiež som si povedala, že predsa nebudem trapošiť a stačí, keď si túto spomienku uchovám vo svojej vlastnej hlave. Rána ako to dnešné sú skrátka nádherné, ako stvorené na instagram. A stávajú sa… povedzme, aj trikrát do roka.

No potom sú tu tie, keď sa zobúdzam na to, ako sa najmladší o pol piatej ráno rozhodne že už je deň, vlezie mi pod perinu a všetkými končatinami musí dávať najavo, že mu zavadziam. Alebo keď sa z chlapčenskej izby ozýva krik, lebo predsa ráno je ideálny čas pohádať sa o žltú kocku Lega. Poprípade ak sa mi rovno nad hlavou zjaví niektoré z detí a z mučiteľským výrazom hlesne, že umiera od hladu, pretože tie blbé cornflakesy je neuveriteľný problém zobrať a dať si sám do misky. Z nejakého nepochopiteľného dôvodu ale v týchto (podstatne častejších) chvíľach mi dosiaľ nikdy nenapadlo bežať po foťák a pochváliť sa na sieťach.

A tak sa na svet dostáva len tá romantická verzia. Vo svojej podstate to dáva zmysel. Veď preto napokon aj čítame romány, pozeráme sladké filmy, obzeráme časopisy. Chceme nejaký vzor, ideál, šablónu super dňa, super života. Ono to vôbec nie je zlé, inšpirovať sa. Problém je, ak tomu začneme veriť. Teda, že všetko to krásne sa tým druhým deje denne.

Nedeje.

Aj ja tomu pocitu často prepadnem. Že nech sa snažím ako chcem, nikdy to u nás nevyzerá ako z hygge blogu. Nevarím každý deň dokonalo vyvážené jedlo so všetkými farbami dúhy a s odporúčanou dennou dávkou vitamínov. Oblečenie nemáme podľa najnovších trendov a tobôž nie celá rodina v rovnakých odtieňoch.

Naše dni bývajú pestré.Aj keď po tých rokoch v domácnosti sa už ustálila akási rutina, žiaden deň nie je rovnaký, ako ten predošlý. Deti rastú, život sa mení, vždy sa čosi zomelie. A veci sa kazia.

Naplánujem si super tému, strávim tým tri večery, vymýšľam, tlačím, strihám, laminujem a – nič. Deti na to hodia pohľad, zabavia sa tri minúty a idú si po svojom. Ale keď už je to hotové, aspoň na instagram to odfotím, no nie?

Chcem niečo rýchle upiecť, deti sa ohlásia, že idú pomáhať. Ach, pomáhať… to je opäť to romantické pomenovanie. V realite to však najčastejšie znamená, že všetko trvá 3x dlhšie, výsledok je celkom neistý, zabudnem pridať aspoň jednu surovinu, lebo mi najmladší niekoľkokrát pretočí strany receptára, celá kuchyňa je niečim zamazaná a musím dávať pozor, kde šliapnem, aby som sa neprilepila o podlahu… Ale inak je to skvelá praktická aktivitka, hotový rodinný teambuilding.

Alebo v zúfalstve deťom pustím rozprávku. Pre vyššie dobro – 30 minút pokoja, aspoň kávu vypijem, internety popozerám. Zázračne presne vtedy príde kuriér, plynár, susedka, zazvoní telefón – marketingový prieskum pravdaže… a som zrelaxovaná presne ako som si priala. Často si pripadám ako vrcholový menežér a baník v jednej osobe.

No napriek tomu, že náš život nie je v každej jednej minúte hodný odfotenia na internet, nemenila by som. Milujem svoje deti aj to, ako to u nás vyzerá. Aj s omrvinami pod stolom, lebo sú signálom toho, že sme opäť mali čo jesť. Aj s umazanými odtlačkami prstov po celej kuchynskej linke, lebo viem, že práve týmto skúšaním sa učia variť a piecť. Deti rastú veľmi rýchlo, už teraz vidím, že sú čoraz samostatnejšie a ani sa nenazdám a budú z domu fuč. Preto sa snažím zapamätať si tie romantické, šťastné chvíle, ale aj vychutnať si tie všedné obyčajnosti, z ktorých sa skladá život.

Tak sa poďme snažiť spolu, pretože na tom v skutočnosti záleží viac ako na virtuálnych lajkoch. A spokojná mama = spokojné deti, skutočne to funguje!

1 comment on “Náš deň – romantická a realistická verzia”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.