Aj som trochu váhala, či dať takýto názov.., pretože na Costa del Sol sa oplatí vidieť snáď úplne všetko. Ale dávam, pretože Nerja OZAJ stála za to. Minimálne spomedzi tých miest, ktoré sme navštívili, tu bolo čo vidieť na každučkom kroku.
Tip sme dostali od pani, u ktorej sme bývali. Vraj je tu najkrajšia jaskyňa Španielska. Och, jaskyne ja rada, poďme na to! Na internetovej stránke jaskyne sme sa dozvedeli, že v pondelky doobedu je vstup zdarma. Hurá, sláva, ako správni Slováci sme si teda výlet naplánovali na pondelňajšie doobedie. Predsa pri piatich kusoch je to už ušetrených pekných pár euráčov. Rad pri pokladni siahal až kdesi… skrátka príliš ďaleko, až som prestala veriť, že sa nám vstup ujde. Nakoniec sme predsa len vychytili posledný voľný vstup o 12.30. Voľný čas sme si skrátili prechádzkou po blízkej botanickej záhrade.
Časť bola síce uzavretá, mnohé stromčeky ešte maličké, čerstvo vysadené, ale napriek tomu sme mali čo obzerať. Videli sme rásť olivy, liči, kaki, mangá, aj datle na obrovských palmách, a tiež niektoré plody, ktoré sme ani nevedeli pomenovať.
Potom prišiel čas na prezretie jaskyne. Zo slovenských jaskýň zvyknutí na chlad sme pre istotu zobrali mikiny, hoci už na webe sa písalo, že nič špeci do jaskyne netreba, teplota je tam okolo 20°C. Skutočne tam bolo veľmi príjemne, v niektorých miestach dokonca až trochu dusno. Vtip prišiel, keď sme pri vstupe zistili, že tie lístky zdarma majú predsa len nejaký háčik. Do jaskyne sa totiž chodí s audiosprievodcom, čo je veľmi praktické. Chodia tam ľudia z mnohých krajín a takto je šanca mať prehliadku komentovanú vo svojom jazyku, resp. v jazyku, ktorý je človeku najbližší. Lenže audiosprievodcu dostávajú len platiaci návštevníci. A tak sme sa jaskyňou prešli bez komentára, v tichúčku :-) Ale nič to, aspoň sme si mohli vychutnať tú nádheru všetkými zmyslami.
Skutočne, nič krajšie, veľkolepejšie som zatiaľ nevidela. Pri návšteve jaskyne vždy žasnem nad veľkosťou a krásou toho, čo dokáže príroda. Sama, bez ľudí. Na tomto mieste som skutočne nevedela, kam pozrieť skôr. Na fotkách sa nedá zachytiť veľkosť toho priestoru, tým som bola uchvátená najviac- že kdesi, len tak pod zemou, vznikne takáto „diera“, že to celé nespadne a že celú tú nádheru len tak náhodou objaví partia chalanov.
Ako sme zistili neskôr, táto krasová jaskyňa je pár miliónov rokov stará a vznikla pôsobením Stredozemného mora, ktorého hladina bola v tom čase vyššie. Od obdobia okolo 25000 rokov pred našim letopočtom bola obývaná praľuďmi, po ktorých tam ostali nástenné maľby, hlinené výrobky a kosti. A ešte neskôr sme zistili, že v google play obchode sa dá zadarmenko stiahnuť appka s informáciami o jaskyni, takže aj s tým voľným vstupom sme mohli mať sprievodcu… Nuž čo, budeme vedieť nabudúce :-)
Po čarovnom zážitku v podzemí sme sa opäť vydali von, objavovať krásy prírody nad zemou. Blízko jaskyne sme prechádzali okolo nádherného (a stále funkčného) akvaduktu postaveného v rímskom štýle.
Zišli sme viac do mesta, pozrieť „Balkón Európy“. Už len prechádzať sa úzkymi uličkami týchto stredomorských miest je úžasné!
Samotný Balcón de Europa ponúka nádherný výhľad na celé okolie. Názov vymyslel kráľ Alfonso XII, ktorý toto miesto navštívil a bol okúzlený scenériou, ktorú tu uvidel. Na jeho počesť pri zábradlí stojí jeho socha v životnej veľkosti.
Toto miesto však pôvodne bolo sídlom strážnej veže, ktorá od 9. storočia strážila územie pred vylodením pirátov a pašerákov. Po prestavbe bola známa ako La Bateria, podľa množstva zbraní, ktoré v nej boli skladované. Napokon bola v r. 1812 zničená britskou loďou Hyacint. Spomienkou na tento boj sú dve delá a viaceré skalné úlomky trčiace z mora pod skalou.
Pláže pod skalou vyzerajú ako z najromantickejšieho katalógu a more je nádherne modré.
Na námestí v blízkosti balkóna sa nachádza kostol El Salvador, ktorý bol však v čase našej návštevy zatvorený. Z fotiek na internete vyzerá, že by tiež stál za zhliadnutie.
Ku koncu dňa sme boli unavení, užasnutí, plní zážitkov. Decká sa tešili na izbu a hneď si pýtali papiere a farbičky, aby si mohli zakresliť, čo videli a zažili. A ja tajne dúfam, že sa sem ešte niekedy dostaneme. Sú miesta, kde by som sa dokázala vracať znova a znova a myslím, že som objavila ďalšie z tejto kategórie – práve tu.