Vylepšený špaldový chlebík

…alebo keď sa podarí niečo iné než sme chceli :)

Zahliadla som takto blúdiac po internete recept na celozrný špaldový chlieb. Tak som nabehla do obchodu, zbadala špaldovú múku, šup s ňou do košíka a už som frčala ďalej. A doma zisťujem, že múka to síce špaldová je, ale celozrnná nie! Priznám sa, ani vôbec som netušila, že existuje aj biela špaldová múka. Nuž čo, zas som o čosi múdrejšia :) Na domáci chlebík som však už bola naštartovaná, tak som sa do toho teda pustila aj s touto bielou múkou. 


Potrebné prísady sú:
400g špaldovej bielej múky
kvások z kocky droždia, trochy mlieka a cukru
3PL olivového oleja
1ČL soli
nasekané čierne olivy
nasekané sušené paradajky
hrsť ľanových semienok
voda podľa potreby

Klasicky najprv necháme nakysnúť kvások, potom to celé zmiešame dokopy a vody som prilievala len od oka, aby vzniklo kompaktné nelepivé cesto. Všetko ostatné som nechala na pekárničku, piekla som na programe celozrný chlieb so strednou kôrkou. 

Chlebík šialene rozváňal už v polovici pečenia, mala som dojem, že hádam ani nevydržím, kým sa dopečie :) Jedli sme ho na raňajky, len tak, natretý maslom a posypaný čerstvou žeruchou. Mňamka neskutočná! Vyskúšajte :)

Dobrú chuť a krásne dni prajem!

„Instantná“ ryžová kaša

Nedávno mi prišiel pod ruky tento recept. Už týždeň sme trčali doma, dokolečka si podávali bacily, chytali ponorkové stavy a varenie bolo to posledné, po čom som  túto dobu túžila. Ryžu moje deti môžu, kašičky tiež, vyzeralo to na rýchly recept, tak mi to prišlo ako úplne skvelá voľba. Akurát, už klasicky, vyrobila som si úplne novú verziu.
Ako prvé sme nemali jasmínovú ryžu, použila som celozrnú. Potom sme nemali mlynček na obilie, použila som mlynček na mak, utiahnutý čo najslabšie. No a kašu som vylepšila kokosovým mliekom.

Takže sumár mojej rýchlej celozrnej ryžovej kaše:

hnedá ryža
kokosové mlieko
čokoláda (ozaj odporúčam tú z Lidlu, super zloženie, super chuť)
hnedý cukor podľa chuti
a na vrch kompótové ovocie

Presné množstvá neviem, robila som čisto od oka…. Ryžu som teda pomlela na makovom mlynčeku, zaliala vodou a miešala a dolievala kokosové mlieko a stále miešala, až pokým nevznikla kaša a ryža už nechrumkala pod zubami. Trvalo to viac ako tie tri minúty spomínané v originálnom recepte, ale aj 6-7min. mi pripadalo stále v norme. Potom som prihodila nastrúhanú čokoládu a dochutila cukrom. Ozdobili sme broskyňami z babičkinych zásob a mňamka je na svete!

Prajem dobrú chuť a nech tá zima už konečne skončí!!! :)

Papierové rukavice

…kým nám na radiátore schnú tie naozajstné, môžeme si vyrobiť také „akože“. Strihať, lepiť a narobiť kopec neporiadku je myslím odveká definícia detskej superzábavy, takže poďme na to!

Nachystáme si všetko možné, čo by sa dalo na lepenie použiť – farebné papiere, lepidlo, ozdobné pásky, gombíky, kúsky látky atď.


Obkreslíme ruku tak, aby nám vznikli „palčiaky“


Vystrihneme a podľa ľubovôle dekorujeme.

Výsledok – na mieru vyrobené rukavice :)

Prajem sebe aj vám, aby sme tú zimu prežili do zdarného konca! Majte krásne dni!

Do času aj nečasu

Keď sú dni také nijaké, bacily okupujú telo jedna radosť, najlepším kamošom je deka a zázvorový čaj… v takú chvíľku pomáha ohník v kozube a pohodová hudba. A takto nejak som objavila chalanov, ktorí si hovoria Piano Guys

S otvorenou pusou som sledovala toto video… 



Skvelý je od nich aj tento chlapík



A pobavilo aj toto video :)



V repertoári majú samé známe sklady, takáto inštrumentálna verzia mi navyše veľmi vyhovuje aj preto, že ma texty piesní nerozptyľujú pri práci :) Takže z mojej strany úplne ideálny „podmaz“. Škoda len, že som o nich nevedela skôr, mohol mi ich CD doniesť Ježiško… takto si ho musím kúpiť sama :)

Príjemné počúvanie a krásne dni prajem!

Vianočné bokehové variácie

Dovolenka medzi sviatkami, deti pozerajú Popolušku, ja chrúmem už tretí „posledný“ medovník, sviatočná nuda ako má byť. Vonku je tma, v kozube ohník, svetielka na stromčeku rozsvietené… a tak som dostala nápad. Už dávnejšie som videla fotky s bokehom rôznych tvarov. Teplú vodu som teda neobjavila, ale aspoň som sa zabavila :)
Ak sa chcete týmto spôsobom zabaviť tiež, tu je môj malý návod.

Potrebujeme: papier, nožnice, prípadne vyrezávačku na rôzne tvary (ja som mala len vločku), objektív s pevným ohniskom (aj foťák samozrejme :)) a svetielka.

Na papier si obkreslíme tvar objektívu (napr. podľa krytky) a do stredu vyrazíme resp. vystrihneme malý otvor. Ja som skúsila srdiečko a vločku. Otvor ale musí byť menší ako je otvor clony v objektíve, takže cca do 2 centimetrov priemer. Potom objektív odcloníme na „plnú dieru“, tj. najnižšie možné clonové číslo, v mojom prípade to bolo 1,8. Priložíme papier s vystrihnutým vzorom, na dvoch stranách som si ho aj prichytila tenkým prúžkom lepiacej pásky o objektív. Keď to máme všetko správne, môžeme pozrieť do hľadáčika a v zornom poli by sme nemali vidieť nič z papiera. Exponujeme aj zaostrujeme manuálne. Treba skúšať čo vyzerá najlepšie. Vtip je trochu v tom, že cez hľadáčik nevidíme ako to bude vyzerať vo výsledku, vidíme len mieru rozostrenia, takže potom treba stále mrknúť na displej a podľa toho upravovať.
No a tu sú moje prvé pokusy:

 
 

Chcela som potom skúsiť aj niečo duchaplnejšie, nie len samotné svetielka, ale išiel ma šľak trafiť :) Nevedela som nájsť tú správnu vzdialenosť, bola už veľká tma, fotka je zašumená a aj tak to nie je celkom to čo som chcela, ale čo už, viac nevyšlo, možno nabudúce :)



Nakoniec som ešte skúšala vytvoriť bokeh z kvapiek vody, ten však bol veľmi slabučký a nevýrazný, tak fotku nepridávam, musím to ešte dotiahnuť do dokonalosti a potom sa pochválim :)

Príjemné experimentovanie a krásne dni!

V ľadovom kráľovstve

Nemám rada zimu, skutočne, toto ročné obdobie by mohli zmazať z kalendára a bola by som úplne spokojná. Jediným svetlým bodom mi je deka, šálka teplého čaju a ohník v kozube. 
Na Nový rok ráno som sa ale zobudila v nádhernom ľadovom kráľovstve. Snehu síce nikde, ale námraza vytvárala na všetkom úžasné kryštáliky, rôzne útvary, bola som očarená! A tak som sa hecla, vytiahla najteplejšie topánky a hrubý sveter a hurá do prírody!
Vydržala som vonku hádam aj desať minút, ale stihla som pár pekných záberov. Tak tu sú :) 
Prajem Vám krásne čarovné dni!  

 

Péefko

Prvý január má pre mňa také zvláštne čaro… vždy si želám, aby bol ten nový rok lepší ako ten, čo práve skončil, vždy cítim nadšenie, akoby som zase raz dostala šancu začať odznova, s čistým štítom… Napriek tomu na konci toho roka, ktorý som s nádejou vítala, mávam pocit, že to nebolo ono, že nič z januárových predsavzatí nevyšlo, že zas potrebujem ďalší nový rok, aby sa to zlepšilo.

Tentoraz to nebolo iné. Rok 2012 bol pre mňa v mnohom obohacujúci, ale zároveň aj mimoriadne náročný . Chvíľami som priam dúfala, že 21.12. príde ten koniec sveta :) Ale neprišiel. Prišiel mi však zaujímavý email. V predmete správy bolo napísané: „Začína najlepší rok Vášho života – rok 2013“ A vtedy mi to docvaklo. Každý rok len dúfam, prajem si, ale zvyčajne tomu skutočne neverím – a toto treba zmeniť! Preto tento rok začínam s presvedčením, že začína najlepší rok môjho života. Píšem si to na prvú stranu diára a píšem to aj sem, nech na to nezabudnem :)


 
Dnešok začal priam ideálne na nácvik pozitívneho prístupu :) V noci vypadla elektrina, takže nehrial kotol a ráno sme sa zobudili do príjemných 15°C. Trochu pomohol kozub, potom došli aj páni z elektrární a poruchu opravili. A ja som sa „hecla“ a vyšla si trochu pofotiť zamrznutú prírodu. 

Takže asi takto. Všetko je otázka prístupu a viery. A ja už teraz VIEM, že práve začal ten najlepší rok môjho života! A to isté prajem aj Vám!

Majte krásne dni!

Táta geek

Len čo príde domov z práce (od celodenného sedenia pri počítači), už vyťahuje notebook. V šatníku mu stačia rifle a dve tričká, miesto prechádzky má Google Street View. Z domácich prác obľubuje vysávanie prachu z klávesnice a leštenie monitora. Občas zaregistruje prítomnosť malých ľudí v domácnosti, ale poobliekať ich nevie – jeho smartfon nemá na to vhodnú aplikáciu…

Poznáte to? Ja veru áno! A moja kreatívna duša z toho celého chytala riadne depky. 

Pamätám si, ako som raz čosi potrebovala dorobiť, tak som ho poslala pohrať sa s deťmi. Do izby k nim si zobral foťák. Vravela som si, skvelé, chce si zvečniť ako sa spolu hrajú! Po cca hodinke prišiel aj s foťákom, sadol k počítaču a po ďalšej hodine hrdo ukázal výsledok svojej tvorivej hry s deťmi – z drevených kociek poskladali panáčika a vyfotili, potom urobil jemnú zmenu, akože sa panáčik hýbe, a zakaždým fotil. Nakoniec z fotiek zostavil video – drevený panáčik sa vozí v aute :) V tú chvíľu som samozrejme prevrátila očami a pomyslela si niečo v zmysle, prečo sa nemôžu hrať „normálne“…

Potom sa mi do rúk dostala táto kniha. V momente mi bolo jasné, že bola napísaná presne pre toho môjho! A veru nielen preňho. Aj pre mňa. Docvaklo mi, že títo dnešní oteckovia sú iní, ako boli moji rodičia, ale tiež, že „iní“ predsa neznamená „horší“. A tak sa vytvorenie  binárneho kalendára a výroba bezdrôtových vysielačiek stáva rovnako plnohodnotnou zábavou ako kreslenie či vykrajovanie koláčikov z cesta.

Kniha obsahuje množstvo aktivít pre rôzne vekové kategórie detí. Počnúc kreslením a nalepovaním postavičiek, až po zložité projekty zostrojenia lietadla. Niektoré čisto mužské záležitosti, niektoré však zaujali aj mňa. Vyskúšala som si napríklad vyrobiť maľovanku z fotiek detí. 

Páčilo sa mi tiež ako autor prehlásil háčkovanie za „certifikovanú geekovskú aktivitu“ :) „Háčkovanie je v podstate celé o viazaní uzlíkov, a to je geekovská zábava od nepamäti. Navyše, háčkované vzory fakticky ani nie sú vzormi, sú to programy. Pri háčkovaní spracovávate riadok kódu – a čo môže byť geekovitejšie?!“  Takže vlastne aj ja som svojim spôsobom geek mama! :) 

Zvlášť je vytvorená kapitola pre geek aktivity vonku. Skutočne záslužný čin – dostať týchto ľudí z online sveta von, na slnko a čerstvý vzduch! Ani tu sa predsa nemusia deti poničdarme babrať v piesku. Môžu si spolu s oteckom postaviť vlastnú šmýkalku, založiť kompost, v noci púšťať svietiaceho šarkana. 

Geekov baví vymýšľať, skúmať fungovanie vecí, rozoberať, skladať a to je skvelé. Presne týmto môžu obohatiť detský svet a tým svojim spôsobom ich naučiť, ako to tu vlastne chodí. Teraz už viem, že im v tom netreba brániť, ale podporovať… a zvyknúť si, že sa budú hrať inak, ako som zvyknutá :) Ale bude ich to baviť a niečo sa naučia… a to je dôležité, no nie?

Takže ak hľadáte vhodný darček pre svojho polovičiaka, či už je IT pozitív alebo len rád majstruje, alebo ak ste šťastná mamička troch zvedavých chlapcov a chcete s nimi držať krok, myslím že Táta geek je super voľba!

Prajem krásny advent a hodnotne strávený čas s deťmi!

„Sugarfree“ adventný kalendár

Chcela som netradičný adventný kalendár… jednak preto, že ani bežne cez rok nejdeme sladkosti denne a jednak preto, že advent má byť o očakávaní a príprave na Vianoce, nie o pravidelnom prísune cukru. A tak vzniklo toto :)


Najprv som musela navymýšľať 24 spoločných aktivít, aby boli primerané veku a tak… Potom som to vytlačila, vystrihla a zo zadnej strany napísala čísla. Okrem toho si deti z farebných papierov vystrihli vianočný stromček. Na každý deň teda máme nejakú aktivitku, ktorú keď splníme, deti dostanú nálepku a môžu ňou ozdobiť stromček. 

Efekt to má hneď dvojaký – trávime spolu krásny čas večer ako rodina a deti sú akurát v tom nálepkovacom období, takže ešte viac ich zaujíma samotné postupné vyzdobovanie stromčeka :)


Ak chcete, môžete si moje úlohy stiahnuť a vytlačiť alebo sa nimi inšpirovať.
Prvá časť
Druhá časť
(ak by sa to nedalo stiahnuť, dajte vedieť, len prvý raz testujem google drive :))

Prajem krásne adventné dni!

Konaj ako dáma, mysli ako muž

Pred časom sa mi dostala do rúk táto kniha. Názov zaujal, tak som sa pustila do čítania. Autor Steve Harvey je komik, čo veru ani o sebe nemusel prezradiť, dá sa to jednoducho vycítiť z každého riadku :) Miernym negatívom pre mňa bol slovenský preklad… ja chápem, že prekladať vtipné texty, keď pointa je jednoducho daná angličtinou samotnou, je ťažké, ale načo meno Steve prekladať ako „Števo“, to som celkom nepochopila… Keď sa prenesiem cez tieto „kozmetické vady“, hodnotím knihu kladne. Bestseller to síce pre mňa nie je, ale ako oddychové čítaníčko môže byť :)

Prvé dve časti objasňujú, čo si chlapi myslia a prečo robia to čo robia. Tretia časť venovaná „pravidlám hry“ bola z môjho pohľadu vydatej ženy už trošku nudná. Ak ste však slobodná dáma a do manželstva sa práve chystáte, toto bude kapitola pre Vás. Je fajn vedieť niektoré veci vopred; možno samu seba ušetríte aspoň niekoľkých povzdychov typu „toto vedieť pred x rokmi, tooooľko by som si nervov ušetrila…“ ;)


Záver, ktorý som si z čítania odniesla ja je asi ten – keď viem čo chcem a viem to sformulovať do slov a viet, život ide ľahšie. Tak ako ja nie som jasnovidec, ani môj manžel nie je :)

Aj keď ide o pomerne otrepanú tému, vtipný podtón knihe dodáva sviežosť a čítanie ide ozaj rýchlo a veselo. Hoci viackrát som mala dojem, že predsa nič nové pod slnkom, zažila som aj zopár „aha“ momentov. Napríklad taká kapitola „Musíme sa porozprávať“.
Pre muža je len málo slov takých hrozivých, ako tieto tri – najmä keď je žena tá, čo ich hovorí, a on je
adresát. Tieto tri slová môžu pre muža znamenať len dve veci: buď sme urobili niečo zle, alebo sa, čo je ešte horšie, chcete doslova len porozprávať.

Myslím, že vtedy som pochopila, prečo môj manžel zásadne zaspí, keď
ja začnem rozprávať :) Neodpustím si ešte jednu ukážku… koľké to spoznávate? :)

Vy: „Dnes som prišla do práce, a skôr ako som sa dostala
k stolu, uvidela som, že ku kávovaru kráča Tanya. Vieš si
predstaviť, že tá ťapa mala na sebe rovnakú blúzku ako ja?“


Vaša kamarátka: „Tomu by si mala zabrániť. Ktorú?“

Vy: „Tú modrú – vieš ktorú? S oranžovými kvietkami. Čo
som kúpila v tom obchode v meste. Vo výpredaji.“
Vaša kamarátka: „Myslíš tú, čo si našla vzadu na vešiaku za
29,99 dolára? V ten istý deň, keď som objavila tie topánky
len kúsok odtiaľto?“
Vy: „Áno, tú! Mala som ju v práci pred niekoľkými týždňami,
ona mi ju pochválila, a potom asi hneď bežala do obchodu,
kúpila si moju blúzku a nosí ju do práce! Pomyslela by si si
čosi také? Vieš, ako som sa cítila?“
Vaša kamarátka: „Ach, dočerta. Naozaj? To je hrozné. Toľká
drzosť…“
Tento rozhovor by mohol istotne trvať celé hodiny, pričom by ste
odbočovali k veciam, ktoré nemajú nič spoločné s hlavnou záležitos-

ťou: že nejaká žena mala v rovnaký deň v tej istej kancelárii rovnakú
blúzku ako vy.

Muž by po desiatich sekundách rozhovoru prišiel s riešením. Pred-
vediem vám to na ukážke B:


Vy: „Dnes som prišla do práce, a skôr ako som sa dostala
k stolu, uvidela som, že ku kávovaru kráča Tanya. Vieš si
predstaviť, že tá ťapa mala na sebe rovnakú blúzku ako ja?“
Váš chlap: „Naozaj? Tak ju už nenos.“

 


Knihu odporúčam ako slobodným babám, ktoré majú za sebou pätnásty vzťah ale „ten pravý“ zatiaľ nikde, tak aj vydatým dámam, ktoré si myslia, že ten ich chlap je najväčší zadubenec pod slnkom… Sme rozdielni, ako navonok, tak aj vnútri… žiadne pohlavie však nie je lepšie alebo horšie, silnejšie či slabšie… každý je jedinečný, rozdiely nemusíme skrývať či popierať, ale naopak tešiť sa z nich a učiť sa tolerancii ;)

Krásne dni prajem!