„Instantná“ ryžová kaša

Nedávno mi prišiel pod ruky tento recept. Už týždeň sme trčali doma, dokolečka si podávali bacily, chytali ponorkové stavy a varenie bolo to posledné, po čom som  túto dobu túžila. Ryžu moje deti môžu, kašičky tiež, vyzeralo to na rýchly recept, tak mi to prišlo ako úplne skvelá voľba. Akurát, už klasicky, vyrobila som si úplne novú verziu.
Ako prvé sme nemali jasmínovú ryžu, použila som celozrnú. Potom sme nemali mlynček na obilie, použila som mlynček na mak, utiahnutý čo najslabšie. No a kašu som vylepšila kokosovým mliekom.

Takže sumár mojej rýchlej celozrnej ryžovej kaše:

hnedá ryža
kokosové mlieko
čokoláda (ozaj odporúčam tú z Lidlu, super zloženie, super chuť)
hnedý cukor podľa chuti
a na vrch kompótové ovocie

Presné množstvá neviem, robila som čisto od oka…. Ryžu som teda pomlela na makovom mlynčeku, zaliala vodou a miešala a dolievala kokosové mlieko a stále miešala, až pokým nevznikla kaša a ryža už nechrumkala pod zubami. Trvalo to viac ako tie tri minúty spomínané v originálnom recepte, ale aj 6-7min. mi pripadalo stále v norme. Potom som prihodila nastrúhanú čokoládu a dochutila cukrom. Ozdobili sme broskyňami z babičkinych zásob a mňamka je na svete!

Prajem dobrú chuť a nech tá zima už konečne skončí!!! :)

Papierové rukavice

…kým nám na radiátore schnú tie naozajstné, môžeme si vyrobiť také „akože“. Strihať, lepiť a narobiť kopec neporiadku je myslím odveká definícia detskej superzábavy, takže poďme na to!

Nachystáme si všetko možné, čo by sa dalo na lepenie použiť – farebné papiere, lepidlo, ozdobné pásky, gombíky, kúsky látky atď.


Obkreslíme ruku tak, aby nám vznikli „palčiaky“


Vystrihneme a podľa ľubovôle dekorujeme.

Výsledok – na mieru vyrobené rukavice :)

Prajem sebe aj vám, aby sme tú zimu prežili do zdarného konca! Majte krásne dni!

Do času aj nečasu

Keď sú dni také nijaké, bacily okupujú telo jedna radosť, najlepším kamošom je deka a zázvorový čaj… v takú chvíľku pomáha ohník v kozube a pohodová hudba. A takto nejak som objavila chalanov, ktorí si hovoria Piano Guys

S otvorenou pusou som sledovala toto video… 



Skvelý je od nich aj tento chlapík



A pobavilo aj toto video :)



V repertoári majú samé známe sklady, takáto inštrumentálna verzia mi navyše veľmi vyhovuje aj preto, že ma texty piesní nerozptyľujú pri práci :) Takže z mojej strany úplne ideálny „podmaz“. Škoda len, že som o nich nevedela skôr, mohol mi ich CD doniesť Ježiško… takto si ho musím kúpiť sama :)

Príjemné počúvanie a krásne dni prajem!

Vianočné bokehové variácie

Dovolenka medzi sviatkami, deti pozerajú Popolušku, ja chrúmem už tretí „posledný“ medovník, sviatočná nuda ako má byť. Vonku je tma, v kozube ohník, svetielka na stromčeku rozsvietené… a tak som dostala nápad. Už dávnejšie som videla fotky s bokehom rôznych tvarov. Teplú vodu som teda neobjavila, ale aspoň som sa zabavila :)
Ak sa chcete týmto spôsobom zabaviť tiež, tu je môj malý návod.

Potrebujeme: papier, nožnice, prípadne vyrezávačku na rôzne tvary (ja som mala len vločku), objektív s pevným ohniskom (aj foťák samozrejme :)) a svetielka.

Na papier si obkreslíme tvar objektívu (napr. podľa krytky) a do stredu vyrazíme resp. vystrihneme malý otvor. Ja som skúsila srdiečko a vločku. Otvor ale musí byť menší ako je otvor clony v objektíve, takže cca do 2 centimetrov priemer. Potom objektív odcloníme na „plnú dieru“, tj. najnižšie možné clonové číslo, v mojom prípade to bolo 1,8. Priložíme papier s vystrihnutým vzorom, na dvoch stranách som si ho aj prichytila tenkým prúžkom lepiacej pásky o objektív. Keď to máme všetko správne, môžeme pozrieť do hľadáčika a v zornom poli by sme nemali vidieť nič z papiera. Exponujeme aj zaostrujeme manuálne. Treba skúšať čo vyzerá najlepšie. Vtip je trochu v tom, že cez hľadáčik nevidíme ako to bude vyzerať vo výsledku, vidíme len mieru rozostrenia, takže potom treba stále mrknúť na displej a podľa toho upravovať.
No a tu sú moje prvé pokusy:

 
 

Chcela som potom skúsiť aj niečo duchaplnejšie, nie len samotné svetielka, ale išiel ma šľak trafiť :) Nevedela som nájsť tú správnu vzdialenosť, bola už veľká tma, fotka je zašumená a aj tak to nie je celkom to čo som chcela, ale čo už, viac nevyšlo, možno nabudúce :)



Nakoniec som ešte skúšala vytvoriť bokeh z kvapiek vody, ten však bol veľmi slabučký a nevýrazný, tak fotku nepridávam, musím to ešte dotiahnuť do dokonalosti a potom sa pochválim :)

Príjemné experimentovanie a krásne dni!

V ľadovom kráľovstve

Nemám rada zimu, skutočne, toto ročné obdobie by mohli zmazať z kalendára a bola by som úplne spokojná. Jediným svetlým bodom mi je deka, šálka teplého čaju a ohník v kozube. 
Na Nový rok ráno som sa ale zobudila v nádhernom ľadovom kráľovstve. Snehu síce nikde, ale námraza vytvárala na všetkom úžasné kryštáliky, rôzne útvary, bola som očarená! A tak som sa hecla, vytiahla najteplejšie topánky a hrubý sveter a hurá do prírody!
Vydržala som vonku hádam aj desať minút, ale stihla som pár pekných záberov. Tak tu sú :) 
Prajem Vám krásne čarovné dni!  

 

Péefko

Prvý január má pre mňa také zvláštne čaro… vždy si želám, aby bol ten nový rok lepší ako ten, čo práve skončil, vždy cítim nadšenie, akoby som zase raz dostala šancu začať odznova, s čistým štítom… Napriek tomu na konci toho roka, ktorý som s nádejou vítala, mávam pocit, že to nebolo ono, že nič z januárových predsavzatí nevyšlo, že zas potrebujem ďalší nový rok, aby sa to zlepšilo.

Tentoraz to nebolo iné. Rok 2012 bol pre mňa v mnohom obohacujúci, ale zároveň aj mimoriadne náročný . Chvíľami som priam dúfala, že 21.12. príde ten koniec sveta :) Ale neprišiel. Prišiel mi však zaujímavý email. V predmete správy bolo napísané: „Začína najlepší rok Vášho života – rok 2013“ A vtedy mi to docvaklo. Každý rok len dúfam, prajem si, ale zvyčajne tomu skutočne neverím – a toto treba zmeniť! Preto tento rok začínam s presvedčením, že začína najlepší rok môjho života. Píšem si to na prvú stranu diára a píšem to aj sem, nech na to nezabudnem :)


 
Dnešok začal priam ideálne na nácvik pozitívneho prístupu :) V noci vypadla elektrina, takže nehrial kotol a ráno sme sa zobudili do príjemných 15°C. Trochu pomohol kozub, potom došli aj páni z elektrární a poruchu opravili. A ja som sa „hecla“ a vyšla si trochu pofotiť zamrznutú prírodu. 

Takže asi takto. Všetko je otázka prístupu a viery. A ja už teraz VIEM, že práve začal ten najlepší rok môjho života! A to isté prajem aj Vám!

Majte krásne dni!

„Sugarfree“ adventný kalendár

Chcela som netradičný adventný kalendár… jednak preto, že ani bežne cez rok nejdeme sladkosti denne a jednak preto, že advent má byť o očakávaní a príprave na Vianoce, nie o pravidelnom prísune cukru. A tak vzniklo toto :)


Najprv som musela navymýšľať 24 spoločných aktivít, aby boli primerané veku a tak… Potom som to vytlačila, vystrihla a zo zadnej strany napísala čísla. Okrem toho si deti z farebných papierov vystrihli vianočný stromček. Na každý deň teda máme nejakú aktivitku, ktorú keď splníme, deti dostanú nálepku a môžu ňou ozdobiť stromček. 

Efekt to má hneď dvojaký – trávime spolu krásny čas večer ako rodina a deti sú akurát v tom nálepkovacom období, takže ešte viac ich zaujíma samotné postupné vyzdobovanie stromčeka :)


Ak chcete, môžete si moje úlohy stiahnuť a vytlačiť alebo sa nimi inšpirovať.
Prvá časť
Druhá časť
(ak by sa to nedalo stiahnuť, dajte vedieť, len prvý raz testujem google drive :))

Prajem krásne adventné dni!

Jeseň pani bohatá…

Pozerám, že som v poslednej dobe dosť zanedbala písanie… posledné dni sa mi totiž niesli v znamení zavárania, odšťavovania a pripravovania jabĺk sa dvetisíc spôsobov, a aby som nemala tú robotu tak monotónnu, pustila som sa do triedenia vecí v šatníku… A to vám je veru činnosť, ktorá vie človeka nevídaným spôsobom zabaviť. Okrem nostalgického objavu zatúlaných dupačiek a kôpky látkových plienok, došlo aj na zistenie, že deti rastú a rastú veľmi rýchlo a zásadne najrýchlejšie vyrastú z tých najdrahších vecí, ktoré som im kedy kúpila! Tak sa už teším na svoj najbližší „útok“ na obchody s detským oblečením :)

Ale inak mám jeseň veľmi rada! Milujem vychutnávať si posledné teplé lúče, kochať sa všetkými odtieňmi hnedej, žltej a červenej, ktoré príroda ponúka, obdivovať chuchvalce rannej hmly prevaľujúcej sa po dolinách…

Jesenné svetlo má pre mňa naozaj zvláštne čaro a preto si nikdy nenechám ujsť možnosť v jeseni fotiť vonku. A keď sa nájde spriaznená duša…. 

alebo aj dve… :)

a niekedy tá najlepšia fotka vznikne úplne neplánovane!

viac na mojom fotoblogu ;)

Krásne jesenné dni prajem!

Hokkaido-šošovicovo-mrkvová polievočka

Úplne stvorená na zahriatie bruška v sychravé jesenné dni :)

Potrebujeme:
pol tekvice hokkaido
2 stredne veľké mrkvy
za 2 hrste lúpanej červenej šošovice
kocka zeleninového bujóna Natur
na ozdobenie sezamové semienka, zelená vňať a pod.

Postup:
Tekvicu nakrájame na kocky a spolu s nakrájanou mrkvou a šošovicou hodíme do hrnca. Zalejeme vriacou vodou, dochutíme bujónom alebo vegetou alebo čímkoľvek čo máme radi a varíme domäkka. Potom polievku rozmixujeme ponorným mixérom. Podávame posypanú sezamovými semienkami, prípadne vňaťou, opäť raz podľa chuti :)

Dobrú chuť a krásne jesenné dni!

Ľahká jesenná večera

K jeseni mi jednoznačne patria hrušky… a voňavé teplé večere. Ak ste na tom podobne, vyskúšajte túto mňamku :)



Toastový chlieb natrieme z jednej strany maslom a z oboch strán opečieme na panvici. Na hrianky položíme plátky hrušky a syra s bielou plesňou (camembert). Dáme na 3-4 minútky pod gril, kým hrušky trošku zhnednú a syr sa začne topiť. Napokon posypeme mandľovými lupienkami a pochutnáme si na chutnej večeri :)

Krásne jesenné dni prajem!