Sladký olovrant

Keď vás poobede chytí mlsná a nechcete spráskať celú čokoládu, skúste toto. Kalorická hodnota bude s vysokou pravdepodobnosťou porovnateľná, aaale aspoň je to zdravšie :)
 


Nazvime to banánovo-mandľový dip:
 
1 banán
2PL mandľového masla
javorový sirup podľa chuti

Všetko spolu mixneme a v dipe si namáčame ovocie (v mojom prípade jablká). Alebo len tak mlsáme. Alebo na niečo natrieme. Alebo nejak tak :)

Dobrú chuť!

 

Smoothie z mrazničkových zásob

Takto zjari okrem umývania okien a podobných obľúbených aktivít, nie je celkom odveci urobiť poriadky aj v mrazničke. Veď treba urobiť miesto na tohoročné dobroty :) Tak nejak vzniklo toto smoothie z kategórie „čo dom dal“. Recept je teda (ako inak) úplne od oka. 

Najprv som do cca 2dcl mandľového mlieka nasypala za čajovú lyžičku chia semienok a nechala postáť (hodinu-dve, kým nabobtnajú a zmäknú). Potom som pridala mrazené černice, všetko pomixovala a dobrota je hotová :) 

Ak by to bolo príliš kyslé, môžete dosladiť (agávový, javorový sirup a pod.) A urobte toho veľa, nie takto jednu porciu ;)

Dobrú chuť! 

Ako sa nám (ne)chcelo čítať

„…a za domácu úlohu 5x prečítať…“ To je motivácia k čítaniu, level – škola. A potom sa čudujme a krúťme hlavy nad tým, že deťom sa čítať nechce. Ani mne by sa nechcelo 5x čítať 10 spolu nesúvisiacich slov, ktoré už po druhom prečítaní viem naspamäť. A že je moja dcérka naozaj moja, ani jej sa nechcelo. :) 

Čítanie je ale vec skutočne potrebná, preto som rozmýšľala, ako ju motivovať. No a vyšla nám z toho táto hra.


Najprv som na farebné papiere napísala rôzne slová. Farebné čisto z praktických dôvodov – aby sa nepomiešali. Prvá kôpka boli prídavné mená, druhá podstatné mená (v nominatíve), tretie slovesá a posledné opäť podstatné mená (v akuzatíve, aby výsledná veta dala logiku). 


Papiere sme nastrihali a uložili do kelímkov.

Z nich si potom postupne K. vyberala jednotlivé slová a tak skladala vtipné, uletené vety.

Čítanie slov pomaly, po jednom nie je nič extra… no pravá zábava začala, keď došlo k zloženiu celej vety :)

A že sme sa na tom ozaj dobre pobavili :) K zábave sa pridal aj mladší Š. – on vyťahoval slová a K. čítala vety.

Prajeme vám veselý marec- mesiac knihy! :)

Bezlepkové brownies

Odkedy varíme bez lepku a mlieka, myslela som si, že budeme jesť zdravšie. Lenže keď tak vidím zloženie všelijakých bezlepkových zmesí na pečenie a spol., nejak ma ten pocit prechádza. A tak sa čo najviac snažím hľadať také možnosti, kde nepotrebujem žiadne náhradky, ale využijem naozaj prirodzene bezlepkové suroviny.

A tak keď som narazila na tento recept, povedala som si, že za pokus to hádam stojí :) Nedajte sa odradiť fazuľou. Aj keď deti zdesene vyhlasovali, že fazuľový koláč je fuuuj a také jesť nebudú, keď bol hotový, nikto mi neveril, že tam fazuľa ozaj je. :) 
Tak teda poďme k receptu:

Potrebujeme:
2 hrnčeky uvarenej azuki fazule (z 1 hrnčeka suchej cca)
2 vajcia
1/3 hrnčeka kokosového oleja
1 vanilkový cukor
1/2 hrnčeka trstinového cukru
1/4 hrnčeka medu
1/2 hrnčeka kakaa
2PL kukuričného škrobu (gustin, zlatý klas)
1 čl sódy
1 a pol čl prášku do pečiva (vínny kameň)
za dve hrste nasekaných mandlí (môže, nemusí)
prípadne posekaná čokoláda

Fazuľu rozmixujeme na hladko. Pridáme vajcia a rozpustený kokosový olej. Premiešame a pridáme suché prísady. V originálnom recepte písali pol hrnčeka kakaa, ja som mala holandské kakao z Lidla a nedala som celú túto dávku, pripadalo mi to už šialene tmavé a husté. Cesto mi vyšlo na jeden menší plech a koláč sa piekol pri 180° asi 20-25min. Po upečení som ho poliala roztopenou čokoládou a posypala orechmi. 

Priznám sa, že som si od tohto experimentu veľa nesľubovala, výsledok ma však skutočne prekvapil. Koláčik krásne narástol, vôbec nebol ubitý, placatý, neforemný. Práve naopak, bol chutný a jemný. A že sme mali toho Valentína, brownies sme si romanticky ozdobili umelo chutiacimi jahodami z dovozu :))


Jedno obrovské plus tohto receptu, oproti iným bezlepkovým koláčom je, že tento je jedlý ešte aj na druhý deň. A nie len jedlý, on je dokonca chutný, krehký, skrátka taký, ako by koláč mal byť. Len sa dosť mrví (ale to mu odpúšťam:)). Skutočne odporúčam, vyskúšajte. 

Tak príjemné pečenie a dobrú chuť! :)

Bodkované počty

Naša K. veľmi rada počíta. Ale po mamičke to veru mať nebude :) Každopádne, podporiť som ju chcela. A tak keď došla s tým, že „mami, vymýšľaj mi príklady“, vymyslela som, ako si ich môže vymýšľať sama :) 


Potrebovali sme iba lienkové domino a zošit. Úloha bola jednoduchá – spočítať bodky na oboch stranách. Príklady K.zapísala do zošita. 


Druhá úloha bola určiť, ktorý počet je väčší a od neho odpočítať menší.

 A koniec :) Veselé počítanie prajeme!

Zimná prechádzka

Doteraz to vonku vyzeralo, že má perinbaba dovolenku… Nakoniec sa ale predsa kúsok snehu zadaril, tak sme si to chceli vychutnať :)

Pár dní dozadu sme sa s deťmi rozprávali o tom, ako môžeme stromy rozoznať v zime, keď nemajú listy a kvety, podľa ktorých by sme ich ľahko identifikovali… a tak sme spojili príjemné s užitočným a vybrali sa do lesa spoznávať stromy podľa kôry a sledovať, čo všetko sa v zime v lese dá nájsť…

 
brezu spoznáme ľahko, podľa bielej kôry, púčiky na previsnutých konárikoch sú zoradené striedavo, súkvetia sa volajú jahňady
buk má rovný kmeň a kôru hladkú, sivastej farby
kôra duba je naopak popraskaná, farbu má hnedú, charakteristické sú preňho laločnaté listy
 
borovicu spoznáme podľa dlhých ihlíc rastúcich v dvojiciach, kôra je popraskaná 
 
Na stromoch sme tiež objavili lišajníky.
 
 
V snehu sme zas pozorovali stopy zvierat. Keďže bol sneh zmrznutý, určovanie bolo ťažké, odtlačky vôbec neboli viditeľné. Tuto len hádam že by mohlo ísť o stopy veveričky…?
 
 
No a veselá príhoda na záver :) Ako sme tak konverzovali s deťmi o stromoch, pýtam sa: „no a ktorý strom má bielu kôru?“ Šimon pohotovo odpovedá: „Zasnežený!“ :)