Surfovaním po internete som natrafila na túto stránku, ktorá vygeneruje rôzne obmeny hier bingo. Celkom sa mi zapáčila, no nakoniec som sa rozhodla hru trochu „vytuniť“. (viac…)
DIY bingo so zvieratkami

Surfovaním po internete som natrafila na túto stránku, ktorá vygeneruje rôzne obmeny hier bingo. Celkom sa mi zapáčila, no nakoniec som sa rozhodla hru trochu „vytuniť“. (viac…)
Keď vás poobede chytí mlsná a nechcete spráskať celú čokoládu, skúste toto. Kalorická hodnota bude s vysokou pravdepodobnosťou porovnateľná, aaale aspoň je to zdravšie :)
(viac…)
Takto zjari okrem umývania okien a podobných obľúbených aktivít, nie je celkom odveci urobiť poriadky aj v mrazničke. Veď treba urobiť miesto na tohoročné dobroty :) Tak nejak vzniklo toto smoothie z kategórie „čo dom dal“. Recept je teda (ako inak) úplne od oka.
Najprv som do cca 2dcl mandľového mlieka nasypala za čajovú lyžičku chia semienok a nechala postáť (hodinu-dve, kým nabobtnajú a zmäknú). Potom som pridala mrazené černice, všetko pomixovala a dobrota je hotová :)
Ak by to bolo príliš kyslé, môžete dosladiť (agávový, javorový sirup a pod.) A urobte toho veľa, nie takto jednu porciu ;)
Dobrú chuť!
„…a za domácu úlohu 5x prečítať…“ To je motivácia k čítaniu, level – škola. A potom sa čudujme a krúťme hlavy nad tým, že deťom sa čítať nechce. Ani mne by sa nechcelo 5x čítať 10 spolu nesúvisiacich slov, ktoré už po druhom prečítaní viem naspamäť. A že je moja dcérka naozaj moja, ani jej sa nechcelo. :)
Čítanie je ale vec skutočne potrebná, preto som rozmýšľala, ako ju motivovať. No a vyšla nám z toho táto hra.
Najprv som na farebné papiere napísala rôzne slová. Farebné čisto z praktických dôvodov – aby sa nepomiešali. Prvá kôpka boli prídavné mená, druhá podstatné mená (v nominatíve), tretie slovesá a posledné opäť podstatné mená (v akuzatíve, aby výsledná veta dala logiku).
Papiere sme nastrihali a uložili do kelímkov.
Z nich si potom postupne K. vyberala jednotlivé slová a tak skladala vtipné, uletené vety.
Čítanie slov pomaly, po jednom nie je nič extra… no pravá zábava začala, keď došlo k zloženiu celej vety :)
A že sme sa na tom ozaj dobre pobavili :) K zábave sa pridal aj mladší Š. – on vyťahoval slová a K. čítala vety.
Prajeme vám veselý marec- mesiac knihy! :)
Odkedy varíme bez lepku a mlieka, myslela som si, že budeme jesť zdravšie. Lenže keď tak vidím zloženie všelijakých bezlepkových zmesí na pečenie a spol., nejak ma ten pocit prechádza. A tak sa čo najviac snažím hľadať také možnosti, kde nepotrebujem žiadne náhradky, ale využijem naozaj prirodzene bezlepkové suroviny.
A tak keď som narazila na tento recept, povedala som si, že za pokus to hádam stojí :) Nedajte sa odradiť fazuľou. Aj keď deti zdesene vyhlasovali, že fazuľový koláč je fuuuj a také jesť nebudú, keď bol hotový, nikto mi neveril, že tam fazuľa ozaj je. :)
Tak teda poďme k receptu:
Potrebujeme:
2 hrnčeky uvarenej azuki fazule (z 1 hrnčeka suchej cca)
2 vajcia
1/3 hrnčeka kokosového oleja
1 vanilkový cukor
1/2 hrnčeka trstinového cukru
1/4 hrnčeka medu
1/2 hrnčeka kakaa
2PL kukuričného škrobu (gustin, zlatý klas)
1 čl sódy
1 a pol čl prášku do pečiva (vínny kameň)
za dve hrste nasekaných mandlí (môže, nemusí)
prípadne posekaná čokoláda
Fazuľu rozmixujeme na hladko. Pridáme vajcia a rozpustený kokosový olej. Premiešame a pridáme suché prísady. V originálnom recepte písali pol hrnčeka kakaa, ja som mala holandské kakao z Lidla a nedala som celú túto dávku, pripadalo mi to už šialene tmavé a husté. Cesto mi vyšlo na jeden menší plech a koláč sa piekol pri 180° asi 20-25min. Po upečení som ho poliala roztopenou čokoládou a posypala orechmi.
Priznám sa, že som si od tohto experimentu veľa nesľubovala, výsledok ma však skutočne prekvapil. Koláčik krásne narástol, vôbec nebol ubitý, placatý, neforemný. Práve naopak, bol chutný a jemný. A že sme mali toho Valentína, brownies sme si romanticky ozdobili umelo chutiacimi jahodami z dovozu :))
Jedno obrovské plus tohto receptu, oproti iným bezlepkovým koláčom je, že tento je jedlý ešte aj na druhý deň. A nie len jedlý, on je dokonca chutný, krehký, skrátka taký, ako by koláč mal byť. Len sa dosť mrví (ale to mu odpúšťam:)). Skutočne odporúčam, vyskúšajte.
Tak príjemné pečenie a dobrú chuť! :)
„Mamiiii, ja neviem zaspaaať!“ Poznáte to? Ak áno, možno vám pomôže, čo pomohlo nám.
(viac…)
Naša K. veľmi rada počíta. Ale po mamičke to veru mať nebude :) Každopádne, podporiť som ju chcela. A tak keď došla s tým, že „mami, vymýšľaj mi príklady“, vymyslela som, ako si ich môže vymýšľať sama :)
Potrebovali sme iba lienkové domino a zošit. Úloha bola jednoduchá – spočítať bodky na oboch stranách. Príklady K.zapísala do zošita.
Druhá úloha bola určiť, ktorý počet je väčší a od neho odpočítať menší.
A koniec :) Veselé počítanie prajeme!
Doteraz to vonku vyzeralo, že má perinbaba dovolenku… Nakoniec sa ale predsa kúsok snehu zadaril, tak sme si to chceli vychutnať :)
Pár dní dozadu sme sa s deťmi rozprávali o tom, ako môžeme stromy rozoznať v zime, keď nemajú listy a kvety, podľa ktorých by sme ich ľahko identifikovali… a tak sme spojili príjemné s užitočným a vybrali sa do lesa spoznávať stromy podľa kôry a sledovať, čo všetko sa v zime v lese dá nájsť…
Táto zima nám zatiaľ veru nepriala. A tak sme vymýšľali, ako si kúsok snehovej nálady vyrobiť aspoň doma.
Na celú srandu nám stačila lacná pena na holenie a lepidlo.
V miske som zmiešala penu s lepidlom, úplne od oka, peny viac ako lepidla, možno tak 3:1.
Na modrý papier sme si predkreslili snehuliaka.
A deti sa mohli začať činiť. V hrubších vrstvách nanášali hmotu na snehuliaka.
Potom mu z korenia urobili oči a gombíky.
Špilkou s vatičkou celý obrázok pobodkovali – akože padá sneh :)
Na záver ešte prišiel nos a celé dielo sme nechali uschnúť. V návale nadšenia som ale výsledok zabudla odfotiť. Ak sa ešte zadarí, doplním. Každopádne, hmota po uschnutí ostáva plastická, deti to vcelku fascinovalo :)
A hoci sme tomu už šance nedávali, sneh sa predsa len ukázal! Tak teda dúfam, že už čoskoro nás bacily opustia a budeme si môcť postaviť snehuliaka ozajstného :)
Ktorí ste tu vegáni už dlhšie, nič nové pre vás nemám… no ja som dnes objavila teplú vodu! :))
Ak by mi tento koláč niekto dal ochutnať, aj by som prisahala že tvaroh je naozajstný! Som úplne v šoku, nečakala som túto chuť.
Môj drahý manžel síce výsledok môjho majstrovania ohodnotil slovom „cheesefake“, nakoniec ale všetko nenápadne zbaštil a dokonca vyhlásil, že keď také budem robiť častejšie, bude vegán aj on!
Recept je pozliepaný z toho čo som našla na nete a čo aktuálne dom dal, robila som len od oka a v malom množstve, keďže som len chcela ochutnať, čo z toho vyjde.
Každopádne, suroviny sú nasledovné:
korpus:
mandle (vopred namočené a pomixované, ja som použila drť čo mi ostala po výrobe mandľového mlieka)
datle
kakao
kokosový olej
podrvené corn flakes-y
tvarohová vrstva:
kešu oriešky
biele tofu
šťava z citróna (limety)
javorový sirup alebo iné sladidlo
ovocie
v mojom prípade nektarinky
Mandle (bez vody) a datle zmixujeme, vznikne z toho podivná lepkavá hmota. Ak by bolo datlí dosť, tu by sme mohli končiť. Ale ja som mala datlí málo a tak to spolu nedržalo, nuž som pridávala ďalej, a to cornflakesy a za malú lyžičku kakaa, akože budeme mať čokoládový cheesecake. Prikvapla som trochu roztopeného kokosového oleja a miesila, až to nadobudlo tú správnu konzistenciu – teda držalo pohromade. Formu som si vystlala fóliou a hmotu do nej pozatláčala.
Druhá fáza – falošný tvaroh. Vopred namočené kešu oriešky (vodu zliať) a biele tofu som pokvapkala šťavou z polovice limety a mixovala, kým vznikol krém. Mierne som to dosladila a nechápala, ako je to možné, že z orechov vie vzniknúť niečo tak neskutočne krémové! Šup s tým teda na korpus a do chladničky.
Keď to celé stuhlo, polovicu nektarinky som nakrájala, že ju uložím na vrch ( túto časť samozrejme stihli zjesť deti) a druhú polovicu som rozmixovala s trochou javorového sirupu.
Tak a to je všetko, sotva som túto dobrotu stihla odfotiť, v momente sa po nej zaprášilo!
Tak teda dobrú chuť a príjemné leto bez pečenia! :)