Pizza bez múky – áno, fakt!

Nedávno som v knižnici objavila knihu „Život bez pšenice“. Keďže moji dvaja chalani sú bezlepkáči, požičala som si ju, že sa niečo zaujímavé dozviem. A veru som sa dozvedela!

Knihu nejdem ospevovať ani odporúčať, pretože je písaná štýlom, ktorý ma maximálne irituje. Bola som nesmierne rada, že ju mám len požičanú a nemusela som za ňu platiť. Na druhej strane ale obsah ma úplne dostal. Tušila som, že s tou pšenicou nebude všetko na poriadku, takéto rozsiahle problémy som však nečakala. Niektoré príbehy mi pripadali až príliš prehnané a ktovie, možno aj boli, no v iných som sa úplne našla. Mnohé problémy, ktoré mám sama a ktoré majú moje deti tam boli popísané, ako následok nadmernej konzumácie pšenice. Keďže chalani majú na pšenicu silnú reakciu, u nich bolo úplne jasne viditeľné, čo to s telom robí. U mňa to také jasné nebolo.

Lenže ako vysvetlíte dvojročákovi, že on chlebík nemôže, keď druhá polovica rodiny ho na tanieri má? No ťažko. Preto aj pod vplyvom tejto knihy som si povedala, že do toho ideme všetci spolu a so pšenicou sa rozlúčime. A nielen s ňou. Vynechali sme všetky obilniny a škrob z nich. Už v priebehu prvých pár dní som cítila rozdiel, bolo mi ľahšie, mala som viac energie. Teraz po cca mesiaci s prekvapením zisťujem, že mi stačí zjesť oveľa menej jedla na úplné zasýtenie. Nemám chuť „mlsať“ medzi jedlami, a ak aj áno, schrúmem pár orieškov a všetko je zas v poriadku.

V zásade mi ale veľmi chýbali dve veci. Najviac smutno mi bolo, keď som z posledného kvásku miesila ražný chlebík. A ďalší už nekŕmila. Chlieb sme už niekoľko rokov nekúpili z obchodu, toto bola taká moja špecialitka. Druhým problémom bola pizza. Bez chleba si život dokážem predstaviť, ale bez pizze? Ach! A deti to majú rovnako. Mne ešte stačilo opiecť kolieska baklažánu a posypať pizzovým korením na oklamanie chuťových buniek, ale deti len tak ľahko neobabrem.

Našťastie je tu ten internet! A na ňom je všetko, všakže :-) Tak som objavila recept na pizzu bez múky, úplne že bez akejkoľvek. Aj bez škrobu. No najväčšie prekvapenie prišlo, keď som pizzu upiekla a – chutila OZAJ ako pizza! Po jednom plechu sa len tak zaprášilo, zbaštil mi to aj môj manžel – večný ofrflávač mojich pokusov o zdravú stravu :-) Recept som si trochu upravila, lebo kokosovú múku nemám veľmi v láske. A preto, že mi tam pripadalo nejak veľa surovín. Teda tu je moja upravená verzia – výborná, chrumkavá, skrátka mňam!

200g kešu orechov
50g mandlí
1/4 čl soli
1 strúčik cesnaku
1-2 vajcia (aj je dosť veľké, stačí jedno)

Orechy namočíme do jemne osolenej vody a necháme stáť cez noc (alebo aspoň pár hodín). Vodu zlejeme, orechy dáme do mixéra, pridáme všetky ostatné suroviny a dohladka zmixujeme. Cesto je samozrejme mazgľavé, na plech ho treba natrieť v takej vrstve, aký hrubý chcete výsledný korpus. Takto ho dáme piecť na cca 15 minút pri 180°C. Potom ho vyberieme z rúry a ozdobíme tým, na čo máme chuť. Napr. paradajkovou omáčkou a obľúbenou zeleninou, okoreníme podľa chuti a posypeme syrom. Potom vrátime do rúry a dopečieme ďalších cca 10 minút.

Vyskúšala som tiež omáčku na spôsob Carbonara a myslím, že mám nové najobľúbenejšie jedlo! Táto kešu pizza je oveľa sýtejšia, tak pozor, netreba to v návale pažravosti príliš prehnať :-)

Tak či už ste na strave bez lepku alebo nie, skúste ochutnať, aspoň pre zmenu. Myslím, že nebudete ľutovať!

Dobrú chuť!