Keď som na základnej škole prvý raz prišla do styku s predmetom dejepis, mali sme veľmi múdreho učiteľa. Bol úplným expertom, veľa toho vyštudoval, vedel odpovedať na akúkoľvek otázku z histórie, publikoval dokonca knihy. Mal len jednu nevýhodu – nevedel nám to podať. A tak sme na hodinách dejepisu v zamračené dni podriemkávali, v tie slnečnejšie hrali piškvorky alebo si posielali vtipy na lístočkoch pod lavicou. Písomky vyzerali ako priraďovačka – len roky a udalosti. Čoskoro som v tom mala guláš, nič s ničím mi nesúviselo. A takto som si celý dejepis zapamätala – len roky a udalosti. Povedala som si, že ma aj tak viac bavia prírodné vedy a o dejiny sa viac nezaujímala.

No pred nejakým časom začali mať o históriu záujem moje deti. Netuším, kde sa to v nich vôbec vzalo! Istotne som im nebránila v ich záujme, no veľmi si so mnou na túto tému pokecať nemohli. Ale ako o tom všetkom čítali a rozprávali, vzbudili môj záujem. Medzitým som sa dostala k štúdiu histórie v montessori pedagogike. Miestami som ostávala s otvorenými ústami z toho, ako odlišne sa dá k tej istej veci pristupovať. Zaujalo ma to natoľko, že som si po večeroch sama od seba začala hľadať informácie, s deťmi v knižnici sme vyberali zaujímavé knihy k témam, ktorým sme sa chceli venovať, neustále som išla hlbšie a všetko ma odrazu nesmierne fascinovalo.

Takto sme sa v uplynulých týždňoch prepracovávali obdobím praveku – začiatkom histórie ľudstva. Myslím, že je to najtajomnejšie obdobie histórie vôbec, keďže z nálezov a vykopávok si môžeme len domýšľať o čo ide, na čo tie či iné predmety slúžili, ako asi prví ľudia žili, kde sa tu vôbec vzali a ako to, že sa vyvinuli od australopiteka až do dnešnej podoby. Nálezy sú jedna vec, no ako to celé bolo v skutočnosti, to ostane navždy záhadou.

A práve toto tajomno, ktoré pravek sprevádza, bolo vynikajúcim „štartérom“ našich spoločných rozhovorov. Čítali sme encyklopédie aj beletriu na túto tému, skúšali sme si predstaviť, aké to asi bolo v tých dávnych dobách, keď ľudia nemali oblečenie na zohriatie, dom, kde by sa mohli schovať, no dokonca ani len reč, ktorou by sa spolu rozprávali. Skúšali sme vymýšľať teórie, ako asi mohla reč vzniknúť; čo mohlo byť prvým slovom? Táto časť decká veľmi bavila – deky a stoličky sme použili na výrobu „jaskyne“, všetci sme sa nahrnuli dnu, jeden vyšiel von, akože na prieskum a potom, keď sa vrátil, mám nám ostatným nejakým spôsobom dať najavo, čo zažil, zistil, našiel… Deti popustili uzdu fantázii, dokonca si z ďalších stoličiek vyrobili mamuta. Jeden nám chcel povedať, že mu máme prísť na pomoc, lebo sám mamuta neuloví, druhý zas našiel rieku plnú rýb a chcel sa podeliť o radosť. Bolo to zábavné, ale aj poučné. Decká samé videli, že je náročné komunikovať spolu bez slov.

Objavila som tiež staršiu knihu Lovci mamutov a tí druhí, ktorá spája fakty s beletriou a vzniká veľmi zaujímavý celok. Presne na tento spôsob, ako sme si my vymýšľali vlastné príbehy a vlastné teórie, ako to mohlo vyzerať v tých dávnych dobách, aj autor tejto knihy beletrizuje príbeh o tom, ako asi mohol vzniknúť odliatok lebky neandertálskej ženy, či ako sa stredoškolský profesor stal „objaviteľom“ praveku. Lebo tento pravek je vlastne relatívne nedávny objav!

Keď si to takto už so všetkými možnými informáciami pohromade rozprávame, môže sa zdať, že sa vyvinul človek taký, človek hentaký, tu lovili mamuty, tu objavili oheň. No v skutočnosti celý tento vývoj bol neuveriteľne dlhý a pomalý, stovky generácií ľudí tu žili a umierali a žiaden badateľný posun sa počas ich životov neudial. Napriek tomu, všetci títo ľudia bez mien a bez významných udalostí, ktoré by vykonali, dali základ našej civilizácii, kultúre, všetkému. Z čiernej látky som ušila 3 metre dlhý pruh, s úzkym červeným ukončením. Tento pruh látky ukazoval dobu vývoja ľudstva na zemi. V polovici pruhu látky je zobrazená ruka držiaca kameň – bod, kedy ľudia začali vedome používať nástroje. A úzky červený pásik znázorňuje čas, kedy ľudstvo poznalo písmo a teda máme z týchto dôb nejaké písomné záznamy. Keď si predstavíme, že už aj to je vlastne obdobie 4-5 tisíc rokov, čierna časť stuhy sa oproti tomu javí ako nepredstaviteľne dlhý čas.

Takisto som vytlačila časovú os praveku – kde vidieť striedanie dôb ľadových a medziľadových a tiež porovnanie trvania praveku oproti ostatným obdobiam ľudstva.

Pomocou figúrok s vývojovými fázami praľudí sme si hovorili o jednotlivých typoch pravekého človeka a ako prebiehal vývoj až po dnešnú podobu, čo sa menilo a čo máme aj s pračlovekom spoločné.

Vyrobila som tiež kartičky s porovnaním lebiek jednotlivých ľudí. Decká hneď zaujalo, akú maličkú mozgovú časť mali prví ľudia.

Vrámci skúšania si života pravekých ľudí si deti vyhľadali na záhrade špicaté kamene a snažili sa nimi opracovať kusy dreva. Usúdili, že praľudia to mali vskutku náročné! Takisto sme sa rozprávali o tom, či jaskynné maľby, ktoré sa našli, boli formou umenia v pravekej kultúre alebo išlo o predchodcov písma a dorozumievania ľudí. Pravdu sa zrejme nedozvieme, ale keď sme o tom už diskutovali, prišla reč aj na to, že na maľovanie používali prírodné farby a čierny uhlík. Tu najstaršej napadlo, že uhlie ešte máme od letnej grilovačky a o chvíľu nám kamene v záhrade zdobili maľby ako originál z praveku! :-)

Priznám sa, že sme téme nakoniec venovali ďaleko viac, než je priestor vyhradený v školských osnovách, no stále bolo ešte čosi nové, ešte čosi zaujímavé.

Nepamätám si už, či sme sa tieto veci učili na základke, ale predpokladám že áno. Škoda, že tie všetky informácie o rokoch a latinské názvy jednotlivých evolučných stupňov človeka prehlušili to tajomno, to všetko záhadné, zaujímavé, ten priestor pre vlastné skúmanie, rozmýšľanie či dedukovanie vlastných záverov. Našťastie, nikdy nie je neskoro, a ja – hoc v dospelosti – som dostala šancu nájsť si vzťah aj k histórii. A už sa tým svojim deckám vôbec nedivím, čo ich na dejepise tak zaujíma. ;-)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.