Na beletriu nie som veľký expert a na tú detskú ani toľko. Lenže moje najstaršie dievčatko začína dorastať na mladú slečnu a rozprávky už akosi nestačia.Väčšinou ju nechám, nech si vyberie v knižnici sama. Už teraz začína byť vidieť, že máme vo viacerých veciach odlišný vkus, tak prečo by som jej mala vnucovať ten svoj čo sa kníh týka. A koniec koncov, aj svoj vlastný štýl a vkus si treba nájsť a vycibriť. Jedným očkom sa stále snažím dozerať, aby to nebolo niečo nevhodné alebo načisto z cesty. Ale keďže rýchlosť čítania mojich detí je úplne závratná a záber záujmov pomerne široký, občas nestíham ustriehnuť, čo je práve top a tak pri výbere kníh k sviatkom väčšinou vyberám podľa svojho uváženia. Niekedy trafím, inokedy nie, poprípade si kniha v polici chvíľu počká na svoj správny čas.
Už ani neviem, kde som narazila na knihu Priateľstvo plné koláčikov, ale zaujala ma na prvý pohľad. A nielen mňa! Prvé dva diely dcérka doslova „zhltla“, tretí vyšiel len toť nedávno a museli sme ho kupovať ešte teplý od tlačiarne.
Príbeh je o dievčatku, ktoré pomáha mamke v cukrárni, hľadá si kamarátky, zažíva v podstate bežné veci, ktoré dievčatá v tomto veku zažívajú. Je to akoby jej denníček, kde si zapisuje, čo zažila, čomu novému sa naučila a tiež aké recepty má najradšej.
Ide prevažne o jednoduché koláčiky, ktoré si rovno môžete skúsiť aj upiecť alebo o praktické rady, ktoré sa vám pri pečení zíde vedieť.
Veľmi milé mi prišlo, ako dievčinka svoje kamarátky prirovnáva ku koláčikom. :-) Aj dcérke to dalo trochu iný pohľad na veci a rozšírilo možnosti opisu.
Takisto sa mi páči, že hlavná hrdinka sa reálne zúčastňuje na chode obchodíka, vidí, ako to beží, sama spoznáva a učí sa ako funguje podnikanie. To je vlastne aj to, o čo sa doma snažíme – neizolovať deti ku „detským veciam“, ale nechať ich vidieť aj „svet dospelých“.
Neprečítala som knihy úplne podrobne, viac-menej som ich iba preletela a rozprávala sa o dojmoch s dcérkou, celú sériu ale obe odporúčame! :-) Tak príjemné čítanie a možno aj pečenie a maškrtenie! ;-)