Pripravené prostredie – čo to je a ako ho pripraviť

Pani Mária Montessori prišla s niečim, čo bolo na tú dobu prevratné. Tvrdila, že dieťa je už od malička plnohodnotným členom spoločnosti a je potrebné ho medzi seba prijať, prispôsobiť mu prostredie, v ktorom žije, aby sa mohlo slobodne pohybovať, skúmať, učiť sa.

Len si spomeňte, koľkokrát denne poviete slová ako „nechytaj, nebež, nelez tam, pozor nerozbi to!“. Veľmi často v snahe dieťatko ochrániť mu bránime takmer v akejkoľvek pre neho zaujímavej činnosti. Čo keby sme to vzali z opačného konca a dieťatku pripravili priestor, ktorý bude bezpečný, pokojný, prispôsobený jeho potrebám?

Nízky nábytok

Ak máme doma samé vysoké police, ak dieťa niečo chce, musí si to pýtať od dospelého. Alebo sa začne na nábytok samo štverať. Ani jedno nie je výhra, preto je oveľa lepšie mať doma nízke police, na ktoré dieťatko dočiahne samo a môže si zobrať to, čo potrebuje. Tým, že nie je odkázané na našu pomoc vyhráme všetci – dieťatko má pocit samostatnosti a dôležitosti, no a my mamičky máme viac voľného času, keď nemusíme vkuse niekomu niečo podávať.

Poriadok

V policiach by mal byť stále poriadok, každá vec na svojom mieste. Kedysi som v snahe urýchliť upratovanie kúpila deťom dva boxy na hračky. Napriek tomu, že stačilo hračky do nich nahádzať, nikdy sa to nikomu nechcelo robiť. Hračky v boxoch sú vlastne len iná forma neporiadku. Odkedy sú hračky v policiach, každý vie, čo kde patrí a keď sa s niečim dohrá, hneď vie, kde to vrátiť – na polici je totiž voľné miesto. Pravdepodobne budete musieť zredukovať počet hračiek, ktoré doma máte, aby takto mohlo byť všetko pekne uložené. To však nie je žiaden problém. Zvyšné hračky stačí uložiť niekam do komory a po čase vytiahnuť a opozerané veci v polici vystriedať.

Žiaden plast

Ten, kto vymyslel plastový riad, to s jeho nerozbitnosťou určite myslel dobre. A iste sú aj situácie, kde sa taký riad hodí. Doma pre malé dieťa to ale nie je. Plastový riad je ľahký a nestabilný, a tak sa stáva oveľa častejšie že sa hrnček prevrhne. Čo je ale horšie, pri páde sa nerozbije, takže dieťa môže pokojne prevracať poháriky koľko chce. A veru videla som decká, ktoré to skutočne s radosťou robia. Naopak „skutočný“ riad zo skla a porcelánu, ktorý koniec koncov dieťa vidí, že používame my dospeláci, je stabilnejší a keď sa už prevráti a spadne, poriadne zaduní a rozbije sa. (Okrem IKEA pohárov, tie vydržia snáď všetko :-)) Vtedy si dieťa hneď uvedomí, čo sa udialo. Ak sa takáto nehoda aj stane, žiadnu tragédiu z toho robiť netreba, stačí popísať, čo sa stalo, že teda keď pohár spadne na zem, rozbije sa. Nabudúce už si dieťa dá väčší pozor, ono totiž fakt nechce ničiť veci.

Cesta k samostatnosti

Mantrou montessori pedagogiky je heslo „Pomôž mi, aby som to urobil sám“. Myslím, že každá mama túži vychovať schopné, samostatné dieťa. Ak však stále budeme čosi robiť namiesto detí, veľkú šancu na učenie im nedávame. Pomôcť im urobiť danú vec ich tempom je síce časovo náročnejšie, z dlhodobého hľadiska sa to ale maximálne oplatí. Deti sa naučia obslúžiť v skorom veku a možno budete samé prekvapené, akí sú tí drobci vlastne šikovní. Kým sú ešte detské rúčky príliš slabé, aby si naliali vodu z džbánu, úžasne pomôže nádoba na „čapovanie“ vody s kohútikom. Takto si už najmenšie deti nalejú vodu do pohárika samé a ak aj občas rozlejú, stačí mať vedľa nachystanú handričku, ktorou vytečenú vodu utrú. Dobré je nachystať deťom na malý stolík niečo pod zub – chrumky, sušienky, ovocie, ktoré si potom môžu samé zobrať na desiatu. Nebojme sa nechať deti si jedlo aj nakrájať – začať sa dá napríklad banánom či uvareným vajíčkom, ktoré idú ľahko krájať príborovým nožom. Dieťa tým opäť získava nesmierne dôležitý pocit, že je schopné robiť veci – samo.

Prajem Vám veľa radosti a krásnych zážitkov, pri sprevádzaní Vášho šikovného samostatného dieťatka! :-)