Prechádzky do prírody v tomto období vrcholiaceho leta majú pre mňa mimoriadne čaro. Nikdy sa z nich totiž nevrátime s prázdnymi rukami. Raz si donesieme huby, raz černice, inokedy zas liečivé bylinky. Príroda ma neustále prekvapuje, čo všetko nám dáva. Len tak, zadarmo. Mnohé z toho poznáme a využívame, oveľa viac je však toho, čo ešte môžeme objaviť.

Liečivé rastliny sú moja srdcová záležitosť. Vždy ma zaujímali, vždy ma fascinovalo, aké je to úžasné, že na každú chorobu nám sama príroda dáva liek. Preto aj svojim deťom odmalička tieto rastlinky pomenúvam, hovoríme si o nich, zbierame, sušíme a varíme čajíky, keď ich potrebujeme.

repik1

Repík lekársky je rastlinka, ktorá sa veľmi ľahko identifikuje. Drobné žlté kvietky na vysokej stonke nezamenia ani deti za inú rastlinu. Navyše nám rastie priamo v záhrade a jej blízkom okolí, takže ju decká poznajú už dávno. A nie len ako rastlinku, poznajú aj jeho využitie. Náš prostredný synček mával totiž problémy so zúženou predkožkou a občas mu na citlivom mieste vznikol zápal. Vtedy sme ho kúpali v odvare z repíka a vždy, keď som repík zbierala a sušila, drobec to komentoval slovami „to je repík na môj pipík“ :)

Ale tu využitie repíka nekončí. Pomôže pri rôznych druhoch zápalov – v ústach, hrdle, pri angíne, dokonca aj pri hnačkách. Ako obklad zvonku pomôže pri zle sa hojacich ranách. Repíkový čaj užívaný vnútorne podporuje tvorbu žlče a povzbudzuje pečeň a obličky.

EPSON MFP image

Každoročne si repík zbieram a suším, ale keďže už našťastie pipíkové problémy nemávame, nespotrebujem ho na odvary až tak veľa. Tohto roku som sa preto rozhodla skúsiť urobiť repíkovú masť. Zmiešala som bambucké maslo a jojobový olej v pomere 1:1 a keďže som sa trochu bála, či mi to stuhne, prihodila som trošičku včelieho vosku. K tomu som prisypala za veľkú hrsť čerstvých nasekaných repíkových kvetov. Išlo o experiment, takže som robila v menšom množstve a nemala som ich odmerané – jednoducho nech ich je toľko, aby boli tukom tesne zaliate. Toto všetko som v malom hrnci pomaly zahrievala, stále som miešala, nech sa nič nepripáli. Po chvíli tuk začal peniť – vrieť. Približne minútu som to nechala vrieť, za stáleho miešania. V tejto fáze už bolo pekne vidno, ako sa olej sfarbuje do žlta. Potom som sporák vypla a všetko nechala vychladnúť. Po vychladnutí som olej precedila cez gázu do fľaštičky, uzavrela a odložila do chladničky. Krém pekne stuhol a možno by v chladničke ani byť nemusel, ale keďže neobsahuje žiaden konzervant, pre istotu ho tam nechávam.

repik3

Krémik má veľmi jemnučkú, príjemne bylinkovú vôňu. Vyskúšali sme ho hneď na synčekov ekzém a musím povedať, že som ani nečakala taký skvelý výsledok. Už na druhý deň mal kožu citeľne jemnejšiu, zaschnuté šupinky zmäkli. Chystám sa urobiť ešte jednu várku, z väčšieho množstva tuku.

Tak ak ešte repík nemáte nazbieraný, šup šup do prírody, kým ešte kvitne, určite sa vám neskôr zíde :)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.