V posledných týždňoch sme sa v škole aj doma povenovali téme stredoveku. A ako sa hovorí, lepšie raz vidieť, než stokrát počuť, nuž sa nám žiadalo aj nejakého tematického výletu.
Keď som si po internete obzerala rozličné tipy, kam sa vybrať v okolo Brna, do oka mi padli hneď dve miesta, ktoré by sme mohli navštíviť. Prvým bola osada Bystřec, či lepšie povedané už len jej pozostatky, ktoré objavili archeológovia, druhým zas majestátna zrúcanina stredovekého kláštora Rosa coeli. Tak sme sa vybrali na obe.
Prvým našim výpravným cieľom bola osada Bystřec. Bol krásny deň, tak si to žiadalo trochu turistiky. A veru sme sa aj nachodili až-až. Od parkoviska je to prechádzka na pekných pár kilometrov. Navyše sme mali trochu smolu, pretože na značke práve prebiehali výkopové práce, o čom sme vopred nevedeli, takže sme museli trochu viac obchádzať. Je to však veľmi príjemná trasa, bez veľkého stúpania, terén taký akurátny aj s deťmi. Ku miestu tiež vedie cyklistický chodník cez Rakovecké údolie, takže ak nakopnete bicykle, ste tam raz-dva. :-)
Osada sa nachádza asi 4km od Jedovníc v oblasti Drahanskej vrchoviny. Ako som sa dočítala, v tejto oblasti bolo stredovekých osád viacero. Táto však vynikala svojou veľkou rozlohou.Na dvadsiatich hektároch tu stálo 18 usadlostí, čo bolo na stredoveké pomery vcelku dosť. Podľa archeologického výskumu vznikla v prvej polovici 13. storočia a zanikla v prvej polovici 15. storočia, kedy bola vypálená a obyvatelia vyvraždení, nevedno však prečo.
V súčasnosti je na tomto mieste možné vidieť niekoľko odhalených základov usadlostí a prečítať si mnohé zaujímavé informácie na informačných tabuliach. Okrem historických faktov aj čosi z príbehu o Krysařovi, ako asi vznikol a na čom sa zakladá.
Prostredie je veľmi pekné, pôsobí priam relaxačne, no takisto navodzuje mnohé otázky a myšlienky, ako to tu asi bolo v tých dávnych dobách, ako tu ľudia žili, čo robili, čím sa živili. Veľa explicitného na pozeranie tu nie je, o to väčší je však priestor pre fantáziu. Určite som rada, že sme toto miesto navštívili.
Druhý výlet sme viedli opačným smerom, na juhozápad od Brna, do obce Dolní Kounice. Počasie v ten deň trochu strašilo dažďom, takže na turistiku sme si netrúfali a tak sa návšteva zrúcaniny kláštora Rosa coeli javila ako fajn nápad. Zaparkovať sa totiž dá naozaj v tesnej blízkosti kláštora a človek sa tu veľa nenachodí.
Kláštor samotný nie je verejnosti prístupný mimo otváracích hodín, tak aj túto skutočnosť treba zobrať do úvahy pri plánovaní výletu. Je síce dosť veľký, takže zvonku sa dá poprezerať aj tak, ale návšteva jeho vnútorných priestorov rozhodne stojí za to.
Podľa kroník kláštor založil moravský veľmož Vilém, ako pokánie za vojenské vpády, ktoré podnikal v Rakúsku, v roku 1181. Kláštor potom obývali sestry radu premonštrátov. Približne v druhej štvrtine 14. storočia ku kláštoru pribudla stavba kláštorného kostola a štvorcové nádvorie s rajskou záhradou. Začiatkom 15. storočia, počas husitských vojen bol však kláštor vypálený. V 17. storočí bola ešte snaha o jeho obnovenie a opravu, tú však opäť zmaril požiar. V súčasnosti je kláštor chránený ako kultúrna pamiatka.
Keďže aktuálne opatrenia neumožňujú spoločné komentované prehliadky, pri pokladni sa dá stiahnuť si pomocou QR kódu aspoň audio sprievodcu a čo-to sa počas prehliadky dozvedieť. Ale osobný vklad sprievodcu do prehliadok zvyčajne dodáva iný rozmer, tak dúfam, že aj na to čoskoro dôjde a možno sa tu ešte raz vyberieme.
Celé toto miesto mi pripadalo čarovné, tajomné a dych vyrážajúce. Opäť raz fantázia mohla pracovať na plné obrátky, no tu, vďaka zachovalej stavbe, sme mohli aj reálne pozorovať majestátnosť gotickej architektúry, ktorá bola pre obdobie stredoveku tak typická. Vysokánske klenby okien a masívne kamenné múry, postavené v dávnych časoch, keď o strojoch ešte nebolo ani chýru, vo mne vzbudzovali úctu a rešpekt.
Musím sa priznať, že na učenie o stredoveku som sa vôbec netešila. Toto obdobie mám v hlave fixované najmä ako „dobu temna“, vojen, zla, špiny a moru. No aj toto obdobie má v histórii svoje miesto, zanechalo pre ľudstvo svoj odkaz. Ako napokon každé obdobie dejín.