Je skoré ráno, -4°C, po slnku ani stopy. Za normálnych okolností by ma nikto z domu nevytiahol. Ale s deťmi je všetko úplne iné. Dnes v noci totiž prvý krát mrzlo. A deti si to všimli, hneď ako ráno rozlepili oči. Sotva zjedli raňajky, zhodili pyžamá, šup rovno do zateplených nohavíc a vonku. A tak som sa 7.30 ráno aj ja nechala zlákať ich nadšením a vyšla do mrazu.
Napriek tomu, že som absolútne teplomilný tvor a zimu by som najradšej prespala, musím priznať, že nakoniec to bolo príjemné ráno. Vidieť v rozžiarených detských tvárach tú radosť, keď z foliovníka oškrabávali námrazu a dúfali, že jej bude dosť na guľovačku :) Pozorovať, ako omrzli okraje rôznych listov a aké zaujímavé kryštály vytvorili. A hlavne vychutnať si celú tú zamrznutú krásu, kým pominie.
Netrvalo totiž dlho a teplota vystúpila k nule a na jemných steblách trávy sa kryštáliky námrazy začali topiť. O pol hodiny neskôr už záhrada opäť vyzerala ako v „obyčajný“ jesenný deň. A tak dnes som vďačná svojim deťom, že ma „vytiahli“ von a nakazili ma svojou bezprostrednosťou a radosťou z takej maličkosti, akou je námraza :) Detský svet je naozaj čarovný…