Keďže sme doma všetci skôr vizuálne typy, aj v učení preferujeme tie činnosti a predmety, kde sa dajú robiť projekty, kresliť, maľovať, vyrábať. A potom tu bola gramatika. Nuda neskutočná, veci, ktoré sa treba skrátka nabifliť. Samozrejme to išlo ťažko, s nechuťou. Nech som vymýšľala akékoľvek finty a zábavné cvičenia, dostať do hlavy slovné druhy sa nám nedarilo. Našťastie som objavila Montessori prístup k celej tejto veci s gramatikou. Vtedy sa všetko zmenilo.

Dozvedela som sa, že prvé slovné druhy sa môžu deťom predstaviť už v predškolskom veku. Deti veľmi rýchlo pochopia, že každá vec okolo nich má svoje meno. Stačí jednoduché cvičenie. Na kartičky napíšeme názvy rôznych vecí v miestnosti a požiadame deti, aby kartičky položili na danú vec, resp. aby vec priniesli a priradili k nej správny názov. Pre podstatné mená používame čiernu farbu kartičky, prípadne ak nemáme, použijeme čierne pero.  Potom môžeme vyzvať dieťa, aby donieslo niečo, čo nemá meno. V tejto chvíli je jasné, že každá vec svoje meno má. Zatiaľ nemusíme zavádzať pojem „podstatné meno“, stačí uvedomenie, že všetko má svoje pomenovanie.

Mladšie deti sa rady zabavia so zvieratkami, hru na farmu. Pri hre pomenovávame zvieratká aj veci, ktoré sa na farme vyskytujú. Každému potom deti priradia kartičku s názvom.

So staršími deťmi tu môžeme zájsť trochu aj do histórie a povedať si o tom, že kedysi dávno, pradávno, na počiatku, pračlovek začal pomenovávať veci vo svojom okolí.Bolo to akoby pomenovával svoj svet. Dávalo mu to moc nad svojim okolím, keď už vedel dosť na to, aby veciam mohol dať názov. Tieto názvy sú tu s nami dodnes, pripomínajúc nám tých dávnych ľudí, ktorí už sa pominuli.

Následne môžeme predstaviť symbol mien – čiernu pyramídu. Dieťa vyzveme –  pozri sa na túto pyramídu, ktorá je symbolom mien, pretože mená, podobne ako pyramídy, sú veľmi staré. Môžeme sa opýtať, či vie, niečo o pyramídach a odkiaľ sú, kde boli postavené. Ak to už vie, ľahko nadviažeme potvrdením, že áno pyramídy boli postavené v Egypte, kde ľudia verili, že ak ochránia telo, keď človek zomrie, duša bude žiť navždy. Čierna farba pyramídy je odvodená od uhlia, bežného, základného paliva, rovnako starobylého a stabilného. Farba a tvar symbolu vyjadrujú pevnosť, nemennosť, základ, ktorý podstatné mená dávajú vetám. Ako zápis používame symbol čierny trojuholník.

Mená však nemajú len veci, majú ich aj ľudia. Ak pracujeme naraz s viacerými deťmi, môžeme sa spýtať jedného dieťaťa „Má chlapec s okuliarmi nejaké meno? Má ryšavý chlapec meno? Chcela by som, aby sa to dievčatko s modrými očami na mňa pozrelo, čo mám urobiť?“ Deti opäť rýchlo zistia, že každý človek má takisto meno. Ak viacero detí nemáme, môžeme použiť napríklad fotky členov rodiny.  Tu opäť môžeme nazrieť do minulosti  povedať si niečo o tom, ako také mená vznikali. Povieme si tiež, že okrem krstného mena máme aj priezvisko a prečo je to dôležité. Stačí deťom podsunúť myšlienku – ako by sme sa rozoznali, keby mal každý iba jedno meno – a môžeme veselo diskutovať :-) Takisto si povieme, ako kedysi priezviská vznikali. Mohli byť po rodičoch (napr. Filipek, Petrovič); opisné (Chudý, Vysoký), veľmi často sa tiež odvodzovali od povolaní (Mlynár, Kováč, Husár), prípadne podľa geografického názvu (Moravec, Čech, Polák), alebo boli prebraté z cudzích jazykov (Horváth, Nagy, Muller),odvodené od farieb (Zelený, Bielik), odvodené od ľudských vlastností (Múdry, Veselý),od prírodnín, rastlín, živočíchov (Líška, Javorský, Sýkora). Ak máte k dispozícii telefónny zoznam, môžete listovať, čítať, skúmať :-) Skúste tiež zistiť, od čoho je odvodené to vaše meno!

Potom sa opäť môžeme zahrať hru. Oslovíme dieťa a povieme „Podaj mi! No tak, rýchlo potrebujem, podaj mi!“. Dieťa samozrejme netuší, ČO má podať :-) V ideálnom prípade sa teda spýta „čo?“. Odpovieme nejakú vec, napr. pravítko. Zopakujeme s iným dieťaťom a iným predmetom. Pripomenieme si, že sme si hovorili, že všetky veci majú svoje mená, tak aj pravítko a ceruzka majú svoje pomenovanie. Deťom potom dáme zopár kartičiek. Požiadame dieťa, aby prečítalo slovo na karte a opýtame sa, či je to meno alebo nie. Kartičky s menami dáme pod seba do stĺpca. Pripomenieme, že sme si hovorili, že symbolom pre mená je čierna pyramída, pre zjednodušenie zapisujeme ako čierny trojuholník. Nad stĺpec podstatných mien teda položíme čierny trojuholník. Tu sa dostávame k vyvodeniu – teda, že tieto názvy môžeme volať aj podstatné mená. Položím nápis „podstatné mená“ nad trojuholník, aby sme si to lepšie zapamätali. Všetky tieto slová sú podstatné mená.

Veselá časť prišla, keď som sa začala pýtať „Aké podstatné meno si mala na raňajky?“ a „Aké podstatné meno si dnes videl?“. Deťom pripadalo nesmierne smiešne, že majú podstatné mená oblečené, že na nich sedia a dokonca ich môžu jesť :-)

Tieto cvičenia sme pravdaže nerobili naraz, na každý deň sme si dali jedno. Sú väčšinou ozaj kratučké, ale aj tak som ich kúskovala, aby toho naraz nebolo priveľa, aby sa informácie stihli v hlave „usadiť“, spracovať.

Pôvodne som si myslela, že dám do jedného článku všetko o podstatných menách, ale vidím, že je toho priveľa, takže na dnes končím a pokračujem nabudúce :-)

Príjemné učenie!

 

 

1 Comment on Slovné druhy na Montessori spôsob – podstatné mená (1.časť)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.