Pamätáte, ako naše decká pochytil silný záujem o históriu? Tak hlásim, že sme sa od praveku presunuli v čase ďalej, k starovekým civilizáciám.

Ako prvú sme prešli Mezopotámiu, kolísku civilizácie. Aj mňa samotnú táto téma úplne pohltila! Pri praľuďoch sme si hovorili o tom, že poriadne nevedeli rozprávať, žili kade-tade, v podstate len reagovali na svoje okolie a máločo v ňom menili. No po dlhých stáročiach vývoja, zrazu tu pred nami stojí prvá civilizácia, ktorá má veru ďaleko od nejakých nevzdelaných barbarov z jaskýň. Fascinuje ma, že v približne rovnakom čas na úplne rozdielnych miestach sveta vznikajú podobné veci, písmo, spoločenstvá ľudí, mestá, náboženstvá. Siahla som dokonca po Epose o Gilgamešovi – prvom literárnom diele, ktorému som sa počas svojich školských rokov úspešne vyhla. :-) Mimoriadne ma tiež šokoval Najbohatší muž v Babylone. Zdá sa, že aj tých pár tisíc rokov dozadu ľudia mali s peniazmi podobné problémy, čo my dnes.

No kým som sa ja vymotala od Babylonu ďalej, moje milé deti frčali svojou vlastnou rýchlosťou – k Egyptu. A kým k Mezopotámii som im ešte stihla nejaké materiály vyrábať ja, zrazu som zistila, že pri Egypte nemám šancu, vedeli už viac než som ja stíhala googliť. Tak som to vzdala a nechala sa poučiť :-)

K štúdiu pomohol internet aj skvelé knihy, k tým sa ešte vrátim neskôr, v samostatnom článku.

Spracovanie témy bolo už tiež na deťoch. Kým syna najviac zaujímali bohovia a spôsob mumifikácie, dcéra sa viac venovala faraónom a bežnému životu v Egypte. Obom sa páčilo obrázkové písmo a všelijaké symboly.

Dcéra najprv vypracovala do školy o Egypte prezentáciu v PowerPointe, neskôr nás ale zaujalo spracovanie inej témy z waldorfskej školy a obe sme sa zhodli, že by bola škoda neskúsiť si to tiež.

A tak sa pustila do maľovania, vystrihovania a lepenia. Deti vo waldorfskej škole všetko kreslia ručne, my sme si pomohli tlačiarňou a pár pekných obrázkov, ktoré som našla na internete, som vytlačila.

Musím povedať, že výsledok sa mi náramne páči! :-) Bola to príjemná zmena oproti našej zaužívanej klasike.

Pre umelecky založené dieťa, ako je moja najstaršia, to bola jedna radosť. A napokon, prečo by aj zošity z dejepisu nemohli byť farebne vyzdobené, no nie? ;-)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.