Myslím, že v živote každého dietka príde to obdobie, keď s otvorenou pusou a doširoka otvorenými očami počúva o vesmíre, dinosauroch a všakovakých pradávnych zveroch. Znie to ako fantastická rozprávka, a o to vzrušujúcejšie je uvedomenie, že tento svet skutočne nevyzeral tak, ako ho poznáme, odjakživa.

V montessori školách sa deťom v prvom trojročí na začiatku školského roka zvykne rozprávať tzv. prvý veľký príbeh – príbeh o vzniku sveta. Keďže náš najmladší je už prváčik, rozhodla som sa, že prišiel čas prebrať si tento krásny príbeh spolu s ním. O príbehu a pokusoch, ktoré sú s ním spojené, pripravím samostatný článok niekedy nabudúce. Dnes by som sa chcela venovať následným témam, ktoré často vyvstanú práve po tomto príbehu, ale samozrejme aj mimo neho – stavbe Zeme a vzniku sopiek.

Ak chceme s dieťaťom vo veku 6+ preberať tému sopiek, je fajn už ísť s informáciami aj trochu hlbšie, konkrétne až do hlbín samej Zeme. :-) Takto sa vieme dostať k odpovedi na otázku, ako a kde presne taká sopka vzniká, odkiaľ sa vezme.

V rámci prvého veľkého príbehu sme sa dozvedeli, že ťažké klesá a ľahké stúpa na povrch. Takto sa v priebehu vzniku Zeme ťažké roztavené kovy dostali do stredu Zeme a sformovali jej jadro, o čosi ľahšie kovy vytvorili ďalšie vrstvy až napokon najvrchnejšia vrstva tvorená najľahším materiálom vychladla, nebola viac roztavená, ale nadobudla pevné skupenstvo a vytvorila akúsi „škrupinu“ na povrchu tej veľkej žeravej masy.

Deti v školskom veku už sú schopné abstrakcie, ale predsa len, do vnútra Zeme sa iba tak pozrieť nevieme, náročné je si to predstaviť. Preto trocha vizualizácie rozhodne nezaškodí.

Hneď na začiatku ma syn prekvapil vlastnou iniciatívou. Keď som spomenula, že si budeme hovoriť o stavbe Zeme, hneď sa rozžiaril a doniesol knihu Pod zemou/Pod vodou, že v nej už si o tom čítal. A naozaj! Tieto veľkoformátové knihy majú naozaj čosi do seba – nákres bol parádny, hodil sa nám úplne dokonale.

Na zhmotnenie predstavy o vrstvách Zeme by sa hodilo vyrobiť si 3D model z farebnej plastelíny, no žiaľ, tú teraz doma nemám, tak som použila, čo som našla. Stačilo vystrihnúť pár kruhov z farebného papiera a aspoň „placatý“ model bol na svete.

Podľa neho si potom aj synátor vyrobil otvárací model stavby Zeme.

A samozrejme, trojzložkové karty nikdy nie sú zlé. :-)

Keď sme už vedeli, že pod tenučkou vrstvou zemskej kôry to stále vrie, dostali sme sa aj k tomu, že stačí malá prasklina, pohyb zemských platní, narušenie v podloží a – bác! Žeravá magma sa dostane na povrch vo forme sopky. Aj v tomto prípade nám na vizualizáciu pomohli knihy, nákresy a kartičky.

Okrem už spomenutej knihy Pod zemou/Pod vodou, ktorá už u nás doma všeličo zažila, sme využili aj najnovší prírastok do našej knižnice – trojrozmernú knihu Planéta Zem v pohybe.

Tieto 3D knihy nesporne najviac ťažia z WAW-efektu, ale dozvedeli sme sa aj zopár nových informácií o tom, že nie je sopka ako sopka a erupcie môžu mať rozličnú silu, priebeh a podobne.

A čo sa stane so sopkou po výbuchu? Možností je viacero. Sopka môže ostať činná a s rozličnou intenzitou či pravidelnosťou ďalej chrliť lávu. Môže sa stať sopkou spiacou, ktorá nejaví známky aktivity, ale existuje u nej riziko, že sa k činnosti ešte prebudí. No a napokon môže aj celkom vyhasnúť a dať vznik sopečnému pohoriu. Tu som si pripravila model z machovej gumy (dá sa použiť aj filc), vďaka ktorému sme si vedeli znázorniť priebeh činnosti sopky, nechať ju vybuchovať alebo uspať či celkom vyhasnúť.

Keď už sme o tých sopkách toľko rozprávali, nedalo mi a prepašovala som k téme aj trochu písania. Iste, nestretlo sa to s takým nadšením ako ostatné aktivity, ale čo-to si synátor precvičil a nakoniec nakreslil trojstranový super príbeh o aktívnej, spiacej i vyhasnutej sopke, ktorý mi následne prezentoval s polhodinovým detailným popisom. :-)

Čerešničkou na záver vulkanického týždňa bol pokus. Na rad sa dostal ako posledný nie celkom zámerne. Naopak, prípravu sme chystali na samom začiatku. Kedysi, keď som túto tému preberala so staršími deťmi, vyrobili sme si model sopky z hrnčiarskej hliny. Tú ale teraz nemám a obchody sú (však viete prečo) zatvorené, tak sme opäť raz improvizovali. Použili sme malú fľašku, škatuľu od pizze a papierové sáčky od pečiva. Do stredu škatule som postavila fľašu, okolo nej vytvarovala z pokrčených papierových sáčkov „kostru“ sopky, vrch kužeľa som prichytila o hrdlo fľaše papierovou lepiacou páskou. Z ďalších, na drobno natrhaných sáčkov som vyrobila hmotu papier-mâché. Chlapci potom ponatierali hmotou pripravený tvar sopky. Áno, je to strašná džabanica, pripravte sa na to! :-) Navyše, na prvý krát sa mi hmota podarila dosť mokrá, takže celý model schol nekonečne dlho. Ale dočkali sme sa! :-)

Napokon decká vyschnutú sopku namaľovali tmavohnedou akrylovou farbou, po zaschnutí sme ju ešte pre istotu pretreli vrstvou bieleho lepidla (Herkules, Duvilax, môže byť aj akrylový lak), aby bola aspoň čiastočne vodeodolná.

Po celom tomto procese prišiel konečne deň pokusu. Do fľaše som vsypala sódu bikarbónu, do kadičky naliala ocot a prikvapla trochu potravinárskeho farbiva pre „lávový“ efekt a prizvala malého experimentátora. Ten už len nalieval ocot do sódy, až „explodovala“. Samozrejme, technicky a prudko edukatívne vzaté, toto nie je princíp „fungovania“ sopky. Sopka nevybuchne preto, že do jej krátera niečo nalejeme. :-)) Ale je to sranda a vyzerá to cool, čo si budeme hovoriť.

Tak a hotovo! Ak ste sa dočítali až sem, som poctená. A zaslúžite si za to odmenu!

Nech sa páči sťahujte, tlačte, strihajte, laminujte – a najmä učte sa a bavte sa pri tom. :-)

Vrstvy Zeme
Trojzložkové karty – Stavba Zeme
Trojzložkové karty – Stavba sopky

S výsledkami sa mi môžete pochváliť na Facebooku či Instagrame, alebo napíšte do komentára. Vždy sa veľmi poteším, keď viem, že sa učíte spolu s nami. :-)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.