Kedysi som varila celkom rada. No so zväčšujúcim sa počtom stravníkov v domácnosti je to čoraz náročnejšie a čoraz menej ma to aj baví. Ale či baví či nebaví, jesť musíme každý deň. Takže tento článok venujem sebe, aby som si ho pri najbližšej kríze (trebárs zajtra) mohla prečítať, pripomenúť a opäť sa naštartovať. A samozrejme aj všetkým vám, mamičkám, ktoré postihol rovnaký osud a po X rokoch v kuchyni by ste si to už rady kúštik aj zjednodušili.
Jedným z mojich kuchynských problémov je aj to, že mi nechutí prihrievané jedlo. Takže neprichádza do úvahy variť v obrovských hrncoch a jesť tri dni to isté. Navyše, niekedy, keď som to aj skúsila, a napiekla som mega plný pekáč jedla, decká sa na to vrhli, akoby týždeň hladovali a všetko sa zjedlo aj tak v ten istý deň. Z toho vyplýva, že variť vo väčšom množstve by u nás znamenalo privodiť deťom obezitu. Ďalšia vec je, že polovica našej domácnosti sú bezlepkáči a že sa snažím variť aspoň ako-tak zdravo. Teda žiadne polotovary. No a posledná vec – moja fantázia. Niekedy už jednoducho nezvládam vymýšľať, čo kedy navariť, aby všetkým chutilo, bolo to navarené rýchlo a neboli to cestoviny každý deň.
Moje krízové záchranné nápady teda sú:
Zapekané hocičo
Jedlá z jedného hrnca sú fajn, no ešte lepšie je všetko dať na pekáč a zapiecť. Netreba pri tom stáť a miešať, jedlo sa pripraví prakticky samo a dá sa doň všeličo schovať. Na jednom pekáči sa dá pripraviť ryba aj s prílohou (zeleninou či zemiakmi), slaný koláč obloženým všeličím, čo dom dal, rôzne nákypy a aj tie obligátne cestoviny zapečené v rúre nadobudnú pre zmenu trochu inú chuť. Ďalšou obmenou je urobiť to isté v malom. Lebo v zapekacích mištičkách je hneď všetko rozkošnejšie. Takto najčastejšie pripravujem zapečenú zeleninu so syrom, vajíčkom, rozmixovaným avokádom, kúskami tuniaka a podobne.
Mraznička
Mraznička je úplne super vecička a vie perfektne pomôcť. Hlavne v dňoch, keď variť nestíham, lebo máme niečo iné na práci, keď sa neskoro vrátime domov a tak podobne. Síce to nie je čarovná skrinka, z ktorej by tie veci vychádzali samé od seba a je potrebné ich tam najprv vložiť, no aj to poteší :-) Uvariť polievku z 200 alebo 500 gramov šošovice trvá rovnako dlho, ale keď navarím veľa, polovicu môžem nechať zamraziť na horšie časy. To isté platí v prípade chleba či iného pečiva, muffinov, langošov a v podstate všetkého z múky. A keď sú v akcoške banány, takisto si nakúpim, našúpem, naporcujem do sáčkov a pripravím si raňajkové smoothie-balíčky. Strukoviny tiež uvarím rovno celý balíček a rozdelím na porcie do mrazničky, Predsa kto má zakaždým myslieť dopredu, namáčať ich a dlho vyvárať, no nie?
Švédske stoly
Čím viac detí, tým viac vymýšľancov. Poznáte to tiež? Ja nechcem hrááášok, ja chcem viac syra, môžem si dať k tomu kečup? Poprípade úplne najhorší scenár, keď po hodine môjho majstrovania v kuchyni, dieťa upustí slzu, že teda TOTO jedlo ani náhodou. Pre zachovanie mojich drahých nervov som skúsila aj podávanie všetkého možného len tak – v strede stola, na veľkých tanieroch a každý si naberie, čo si prosí. Roboty s tým nie je viac, akurát rozčarovania a dudrania je podstatne menej. A tých pár tanierov navyše ochotne umyje umývačka. Inšpirovali ma práve švédske stoly a takisto jedlá tapas v Španielsku. Koniec-koncov, obed nemusí mať žiaden špeciálny názov, pokojne si môžeme chrúmať zeleninu len tak s pečenými zemiakmi alebo si k ryži nakombinovať, na čo práve máme chuť.
Zapojiť deti
Toto je taká dvojsečná zbraň, lebo dať deťom voľnú ruku pri výbere jedla nemusí vždy vypáliť dobre. Ale keď je kríza, tak je kríza a aj deti sa môžu zísť. Hlavne tie väčšie. Predsa len, už majú svoj názor a chute, tak sa môžu vyjadriť, čo by si k tomu obedu priali. A niekedy ozaj prídu s dobrým nápadom. Potom sa môžu do prípravy rovno aj zapojiť – lúpať zemiaky, krájať zeleninu, nastrúhať syr. Mne pomôžu a sebe vlastne tiež, pretože sa sami učia pripravovať si jedlo, čo sa im v živote istotne zíde.
A ako to máte vy? Mávate stavy, že netušíte čo dať na tanier? Čo vám v takej chvíli pomáha? Napíšte mi do komentára! Poteším sa, najmä ak nebudem musieť najbližšie v takej chvíli opäť robiť špagety ;-)