Vonku sa ochladilo, aj čo-to posnežilo, prípravy na Vianoce sú v plnom prúde… nuž sme trochu obmenili aj ponuku kníh v policiach.Na knižnom trhu je toho viac než dosť, u nás sme viac-menej zrecyklovali to, čo máme. Pretože sú to všetko skvelé knihy, ktoré za prečítanie stoja, no počas roka po nich zvyčajne nesiahame. Takže práve nadišiel ideálny čas oprášiť ich a ladiť sa na vianočnú nôtu.
Do knižočiek Gerdy Muller som úplne zamilovaná. Najmladší síce stále hľadá písmenká a najnovšie ich nazýva knihami „s neviditeľným písmom“, ale tiež si ich rád prezerá. Ilustrácie sú prekrásne, živé a úplne pozývajú vymyslieť si ten svoj príbeh.
Veľmi sa teším, že sa drobec konečne chytil, aj keď som si myslela, že už je priveľký, že knižka skôr zaujme menšie detičky. No je to celkom naopak a hoci minulého roku extra nadšenie neprejavoval, teraz si obrázky prezerá rád, sám komentuje, rozpráva, čo na obrázkoch vidí, dokonca hľadá súvislosti. Som z toho úplne nadšená, lebo vidieť, aké robí pokroky, zlepšuje si slovnú zásobu aj vyjadrovanie.
Z Bibliotéky sme si domov doniesli aj tenučkú knižočku zo série o chlapčekovi Kubkovi, ktoré vydáva vydavateľstvo Verbarium. Príbeh Kubko sa teší na Vianoce je milý a úplne realistický, takže sa s nim detičky ihneď identifikujú. Nie je ani pridlhý, ani prikrátky, jednoducho ideálny pre najmladších čitateľov.
Náš najmladší zo všetkého najviac miluje tieto príbehy o reálnych deťoch, takže aj Kubko si okamžite získal jeho srdce. A ja už teraz viem, ktorú knihu bude do Vianoc vedieť naspamäť :-)
Ďalšia klasika, ktorá k zime a Vianociam patrí, je Luskáčik. Viem, že tento príbeh je spracovaný vo viacerých verziách, my sme si obľúbili túto. Aj kvôli nádherným ilustráciám, ktoré mi pripomínajú scény z môjho obľúbeného baletu. :-)
Textu je o čosi viac, ale tentoraz plánujem čítať ho už aj najmladšiemu, myslím, že to už zvládne, prípadne si ho rozdelíme a prečítame po častiach. A už sa teším, kedy bude dosť veľký, aby sme si spolu zašli aj do divadla. Zvyčajne ma balet neoslovuje, ale Luskáčika môžem pozerať stále dokola.
Pre prváčikov-druháčikov, začínajúcich čitateľov, je s vianočnou témou ďalšia milá knižočka od Verbaria. Poteší najmä deti, ktoré majú vzťah ku zvieratkám. Knihe Oskar a jeho prvé Vianoce som minulého roku venovala samostatný článok, tak aby som sa neopakovala, rovno si ho prečítajte ;-)
Minulý rok sme si zadovážili ospevovanú knihu Vianočné mystérium. Čítali sme poctivo, každý deň jednu kapitolu. Teda sama som netušila, do čoho ideme, ako sa veci vyvinú, ani o čom tá kniha vôbec je. Ak ho ešte nepoznáte, vrelo odporúčam tento postup. A preto ani ja neprezradím, o čo ide, aby som vám nepokazila zážitok.
Poviem len toľko, že zo dňa na deň sme sa na čítanie tešili viac a viac, deti sa nevedeli dočkať spoločného večerného čítania, hádali a diskutovali, čo asi bude nasledovať. No záver bol neuveriteľným prekvapením. Pri čítaní som mala zimomriavky a priznávam, aj slzy v očiach. Na druhý krát už čítanie istotne bude o inom, keďže záver poznám, každopádne je to ale zaujímavá, čarovná kniha, po ktorej ostal veľmi hlboký dojem.
Kniha je to hrubá, kapitoly relatívne dlhé, ale text je pútavý. Zaujme preto skôr školákov, resp. deti, ktoré už vydržia počúvať dlhé príbehy na pokračovanie.
Pre školákov, ale aj dospelákov je tu ozajstná klasika, Vianočná koleda. Takisto si u mňa zaslúžila samostatný článok a takisto ju radím medzi knihy, po ktorých sa v (pred)vianočnom období oplatí siahnuť každý rok.
Napokon sme si po inšpiráciu zašli aj do knižnice. Objavila som dve zaujímavé knihy trochu z iného súdka.
Nejde ani tak o príbehy, ako trochu o pohľady do histórie. Kráľ nad kráľmi sa narodil od Antona Habovštiaka, ako už názov napovedá, sa venuje Vianociam z čisto kresťanského pohľadu.
Kniha ma zaujala tým, že spája príbehy, ktoré sú vlastne spomienkami autora na vianočné sviatky, ktoré zažil vo svojom detstve, s veršami a tradičnými oravskými betlehemskými hrami. V závere knihy sú dokonca znotované slovenské koledy.
Kniha Veselé Vianoce s podnadpisom tradičné zvyky a koledy je takisto z kategórie náučnej. Sú tu pekne vysvetlené jednotlivé sviatky, s ktorými sa stretávame počas adventného a vianočného obdobia, a rozličné zvyky s nimi spojené. Dozvedeli sme sa, odkiaľ pochádza zvyk zdobenia stromčekov, aké pranostiky našich predkov sa s vianočným obdobím viažu, prečo sa pri štedrej večeri krájajú jabĺčka a lúskajú orechy.
Myslím, že aj takéto knihy mimo beletrie k Vianociam patria. Dozvieme sa z nich veľa zaujímavostí o svojej histórii a tak si vieme zodpovednejšie vybrať, ktoré zvyky chceme zachovávať a ktoré sa nám povedzme už nepozdávajú. A poznať svoju minulosť predsa nikdy nie je na škodu ;-)
Tak toľko na dnes od nás. Ak máte tiež svoju srdcovku, ktorá sa vám k Vianociam viaže, poteším sa vašim tipom. A všetkým vám prajem krásne a hlavne pokojné prežitie nastávajúcich dní. Či už s knihami alebo bez nich, hlavne však s pokojom v srdci a v kruhu milujúcej rodiny.