Čítanie a písanie u mojej prvorodenej jednoznačne v rebríčku obľúbenosti prvé miesta nezaberajú. Škoda, ja napríklad čítam aj píšem veľmi rada :)
Naposledy, keď sme si prezerali staršie vydania detských časopisov, padol mi do oka „príbeh bez slov“. Začali sme sa rozprávať na túto tému, nech deti skúsia vymyslieť, ktoré zvieratko čo mohlo hovoriť, čo sa dialo, ako to skončilo atď. Vymýšľali síce občas podivné repliky (adekvátne ich veku :)), ale aj tak som sa tejto myšlienky chytila a navrhla K., aby z príbehu vyrobila komiks. Vystrihla teda obrázky bez slov, nalepila na čistý papier, vymyslela príbehu názov, vystrihla „bubliny“ a do nich následne vpisovala text.
Nechcela som jej do toho zasahovať, aby to bola čisto jej práca, takže výsledný príbeh je taký duchaplný, ako to prváčka v danú chvíľu zvládala :) Ako aktivitka sa nám to ale pozdávalo a tak verím, že postupne sa dopracujeme aj k zložitejším a na dej bohatším príbehom :)