Pred pár dňami nás naše túlavé topánky zaviedli k západným susedom. Konkrétne do Brna. No vonku práve naváľalo snehu, teploty okolo nuly vyrábali zo snehu parádnu čľapkanicu… skrátka na chodenie po vonku to nebolo.

Pri rýchlom preskrolovaní cez tripadvisor mi pohľad padol na zábavno-vedecké centrum Vida. Mali sme to dokonca plus-mínus po trase, tak bez dlhého rozmýšľania sme sa všetci zhodli, že tam zájdeme pozrieť. Času sme nemali veľa, ale poviem vám, spokojne by sa tam dal stráviť celý deň! Alebo aj dva, tri.:-) Centrum je fakt mega veľké, ani sme ho nestihli prejsť celé.

V poslednej dobe sa veda stáva vcelku populárnou témou a prezentuje sa aj deťom. To je skvelé! Nie je predsa nič lepšie, ako suchú teóriu z učebníc môcť vidieť aj reálne v praxi. Niektoré pokusy si človek zvládne urobiť sám doma, mnohé ale neprichádzajú do úvahy. A na týchto centrách je skvelé práve to, že aj ťažko realizovateľné či potenciálne nebezpečné javy môžeme vidieť, skúsiť, spoznať.

Hneď pri vstupe je oddelenie vody. Pochopiteľne, deti okamžite zaujalo. Vyskúšali Archimedovu skrutku, videli, ako voda poháňa vodné koleso a či je efektívnejšie nechať vodu pritekať zhora alebo zdola.

Vyskúšali si urobiť vlny, príliv a odliv, súťaž bublín v rôznych druhoch kvapalín, zisťovali, aké úpravy vodných tokov sú najlepšie z hľadiska ochrany pred povodňou. Vyskúšali si tiež, ako funguje lodná komora a rôzne druhy vodných púmp.

Ďalšou zaujímavosťou boli prírodné katastrofy – simulátor víchrice, zemetrasenia, ukážka vodného víru aj tornáda. Na modeloch rôznych krajín si mohli vyskúšať, čo sa stane, ak stúpne hladina oceánu.

Krásne spracované bolo aj oddelenie ľudského tela. V strede dominoval obrovský model srdca, okolo neho na podlahe boli premietané projektorom krvinky a ich pohyb cievami. Našli sme model pľúc aj krvného obehu, röntgenove snímky rozličných častí tela, modely bunky a zistili sme, aké dlhé je naše tenké črevo.

Zhodou okolností práve v čase našej návštevy prebiehalo aj divadlo vedy – moderovaný program, vtedy na tému akustiky. Musím povedať, že pán moderátor to mal parádne zvládnuté,deti boli nadšené. Dospelí myslím tiež. Najmladší zle znášal tmavú miestnosť a miestami silnejšie zvuky, inak bolo všetko úplne skvelé. Aj nás otestovali, aké frekvencie ešte naše ucho zachytí. Prekvapilo pár decák, ktoré zareagovali aj na 19 kHz. Najväčší „waw efekt“ (aspoň pre mňa) mala trubica s horákmi, ktorých plameň sa menil podľa zvuku, aký do trubice moderátor vydával.

Nakoniec sme si ešte vyskúšali trochu srandičiek s elektrinou, vodivosťou, zapájaním obvodov a s magnetizmom.

Deťom sa tiež páčil hudobný labyrint a odhlučnená miestnosť s obrovskými klávesami.

Pre mňa najväčším plusom bolo, že si tam každý našiel to svoje. Nenudil sa ani ten najmladší, na čo dosiahol, to vyskúšal, potom sa šmýkal do guličkového bazéna, zapájal potrubia s vodou a na dráhu s odrážadlom nakoniec už ani nešiel.

Ľutujem len to, že je to pre nás tak veľmi ďaleko. No ak máte do Brna bližšie, určite sa tam vyberte, nebudete ľutovať!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *