Okolo troch rokov prichádza čarovný vek, keď deti začína zaujímať všetko, čo vidia okolo seba, všetko chcú preskúmať, poznať a na všetko sa pýtajú. Zároveň je to stále vek intenzívneho rozvíjania zmyslov. A tak cez zmyslový zážitok môžeme aj malým deťom vysvetliť pomerne zložité otázky, ktoré sa zvyčajne preberajú až v školách.

Náš najmladší má tú smolu, že vyrastá popri dvoch veľkáčoch a tak nachytá všelijaké slová a informácie, ktorým nie vždy celkom rozumie. Dnes som si preto pripravila program špeciálne pre neho. Využila som šmirgľový glóbus, ktorý má znázorňovať rozloženie pevniny a vody na Zemi.

Najprv sme si povedali, čo je to glóbus. Že takto vyzerá naša Zem z veeeľmi veľkej výšky. Ale tú by sme si nemohli predsa zobrať do izby. Preto tu máme glóbus, ktorý má tvar ako naša Zem, ale je maličký a preto s ním môžeme pracovať. Tento glóbus je navyše veľmi špeciálny, pretože nám ukazuje dve základné súčasti našej planéty – a to pevninu (zem) a vodu. Drsná časť je pevnina, hladká predstavuje vodu. Pomocou trojstupňovej lekcie som sa uistila, že to pochopil a rozumie, kde je zem a kde voda.

Pri glóbuse som mala tiež pripravené dve nádobky – so zeminou a vodou. Takisto si ich mohol chytiť a cítiť, aká je zem a voda v skutočnosti.

Ako druhú aktivitu som mala pripravený podnos s troma fľaštičkami. V jednej bola opäť zemina, v druhej voda a tretia bola prázdna. Povedali sme si, že zem a vodu okolo seba vidíme. Lenže je tu ešte niečo, čo nevidíme, ale veľmi to potrebujeme. Je to vzduch. Hoci ho nevidíme, niekedy ho môžeme cítiť, napríklad vo forme vetra. A môžeme sa presvedčiť, že sa nachádza ozaj všade, aj vo fľaši, ktorá je zdanlivo prázdna.

Urobíme si k tomu pokus. Do väčšej misky nalejeme vodu, vezmeme menšiu nádobku (alebo fľašu) a otočenú otvorom nadol ju do vody vložíme tak, aby voda nenatiekla dovnútra. Potom nádobu nadvihujeme a vidíme, že na hladine sa robia bublinky vzduchu.

Keď už vieme, že našu Zem tvorí pôda, voda a vzduch, mohli sme sa začať rozprávať o tom, kde žijeme my – ľudia, kde žijú ryby, ako sa hýbeme po súši, ako po vode a ako vo vzduchu. Na záver som drobcovi podala vytlačené kartičky, aby ich zaradil ku zemi, vode alebo vzduchu. Prvé dva obrázky som priradila ja, zvyšné mal priradiť on. Chvíľu som sa obávala, či to nie je preňho ešte príliš náročné, ale milo ma prekvapil, až na jednu zle zaradenú kartičku, všetko identifikoval správne.

Keďže veľkáči museli byť pri nás a sledovať, čo to ich bračekovi ukazujem, pripravila som aj pre nich jeden bonusový pokus. Do pohárika som až po okraj naliala vodu, prikryla papierom a otočila dolu hlavou. Voda sa nevyliala! No teda! Ako je to len možné? Tak sme sa dopracovali k záveru, že aj vzduch, hoci sa to nezdá, má dostatočnú silu, ktorou pôsobí na papier a bráni vode aby sa z pohára vyliala.

Dnes som sa opäť raz presvedčila o tom, že deti milujú pokusy a že čo vedia chytiť do rúk, to sa ráta najviac. Večer pred spaním sa ma pýtali, aké pokusy budeme robiť zajtra :-) Tak to aby som išla ešte čosi vymyslieť… A príjemné objavovanie aj vám želáme!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *