Ani nevedno ako, náš malý človiečik má za sebou prvý polrok svojho života medzi nami. A tak sme sa prehupli do obdobia, ktoré jednoznačne vyhráva v mojom osobnom rebríčku neobľúbenosti. Napriek tomu, že už ako ostrieľaná trojmatka viem, že bude nasledovať hádzanie sa o zem a papuľovanie a… kadečo ďalšie, druhý polrok života bábätka mám najneradšej.
Je to totiž obdobie najhoršieho pomeru chcem-dokážem u bábätka. Už to nie je žiaden bezbranný uzlíček, ktorý sa uspokojí s ležaním a obzeraním si svojho najbližšieho okolia.. Vie sa už vo chvíli prehodiť z chrbátika na bruško a opačne; vidí, že svet okolo je široký-ďaleký, no nie a nie sa k nemu dostať. A tak aby sme ho ešte viac naštvali motivovali k pohybu, podstrčíme mu nejaké tie kotúľajúce sa hračky. Samozrejme, nie hneď futbalku. ;) Radšej niečo, čo sa kotúľa pomalšie a dá sa to chytiť bábätkovskými minirúčkami.
Je naozaj zaujímavé sledovať, ako sa s tým drobec pasuje, ako sa snaží pohnúť telíčkom, skoordinovať svaly a prinútiť ich k spolupráci. Menej zaujímavé je vidieť, ako sa pri tom zlostí, ak sa mu nedarí. Ale keď sa to konečne podarí a hračku si ukoristí, to je radosti! :)
Pre malého prieskumníka som tiež pripravila textilný košíček s hračkami, ktoré si môže prezerať vrámci „oddychu“, pri ležaní na brušku. Posilňuje si tak chrbátik a samozrejme zmyslové vnímanie. 
(PS: s týmto príspevkom meškám nejaké tri mesiace, lebo fakt je okolo tých detí kopa zábavy a na písanie času neostáva :) každopádne, dieťa najmladšie už veselo kráča okolo nábytku! či to spôsobili všetky tieto moje aktivitky, to neviem… píšem to len tak, že ak sa to stane aj vám, tak som vás varovala :))