Keď mala v minulom školskom roku dcéra v rámci geometrie tému venovanú osovej súmernosti, bola to samá definícia sem, poučka tam. Tu zostroj trojuholník, narysuj priamku, urob rovnobežku, prenes vzdialenosti… Koľká nuda! A koľká škoda! Veď osová súmernosť nie je žiadna suchá teória, naopak, je súčasťou denného života. Ako celá matematika napokon.
Práve na biológii preberáme stavbu listov a ako sme sa rozprávali o rozličných tvaroch listov a žilnatín, odrazu ma osvietilo. Premostím to trochu s geometriou a oprášime tú osovú súmernosť. Veď hlavná žila v liste vyzerá ako os súmernosti a ľavá a pravá strana listovej čepele sú si navzájom zrkadlovými obrazmi!
Tak som aj urobila. Po chvíľke učenia biológie som zobrala zelený papier, prehla ho na polovicu a načrtla polovicu listu. Keď som tvar vystrihla a papier rozložila, už aj deti vytušili, o čo pôjde. Hoci v prírode nezapadne každý zúbok listu na 100% presne, analógia bola zjavná – zlom papiera hneď deckám pripomínal hlavnú žilu a zároveň os symetrie listu. Tak poďme rozmýšľať ďalej. Kde sme sa ešte so symetriou stretli? Áno, klasický príklad je motýľ. Čím viac vzorované krídla, tým viac si môžeme uvedomiť, ako sú si navzájom podobné. A čo ďalej? Lienka, mravec, mucha, kvety a napokon aj človek – toto všetko má jednu rovinu súmernosti a pravá a ľavá strana sú plus-mínus rovnaké.
Poďme ale ešte ďalej. predsa len v tej prírode to nie je všetko na milimetre presné a matematika je veda exaktná. Čo sa dá rozdeliť na úplne presné, identické polovice? Za príkladmi nebolo treba ďaleko chodiť, stačilo, že sme sa porozhliadali okolo seba. Kocka Lega, písací stôl, kvetináč, okno, koberec… odrazu sa zdalo, že tá symetria je úplne všade!
A keď vyjdeme von – aha! Vežiak tamto na druhej strane cesty, značka zákaz zastavenia, zábradlie aj logo na poštovej schránke. A keď pustíme predstavivosť ešte ďalej, môžeme si spomenúť na slávne stavby ako Taj Mahal, Eiffelova veža, vlajku Veľkej Británie, Švajčiarska či Európskej únie, erby mnohých miest, dopravné značky, logá a piktogramy, vitrážne okná gotických kostolov. Pre predstavivosť som pripravila malý prehľad, ktorý si decká môžu vložiť do zošita matematiky. Ak sa zíde aj vám, nech sa páči, kliknite na obrázok a stiahnite si ho vo veľkom rozlíšení. 😉
Keď som túto otázku vypustila, sama som nečakala, že toho bude až toľko. Doviedlo nás to až k otázke a následnej diskusii – prečo je to vlastne tak? Zdá sa, že symetria je ľudskému oku príjemná, má svoju logiku a poriadok, pôsobí harmonicky. Na iné vysvetlenie sme neprišli, tak skúste doma diskutovať aj vy, čo vám napadne. 🙂
Ale aby sme neostali len pri teórii, poďme aj čosi robiť rukami. Ako som už začala v úvode, prvou aktivitou bolo zohnúť papier na polovicu, na jednu časť nakresliť ľubovoľný tvar a vystrihnúť. po otvorení máme v ruke obrazec s jednou osou súmernosti. Potom zložme papier dvakrát a získame obrazec s dvoma osami súmernosti. Najmladšieho strihanie načisto pohltilo a ku koncu už navystrihoval ozaj kreatívne kúsky. 🙂
Druhou klasikou je zohnúť výkres na polovicu, jednu pomaľovať temperami, preklopiť, otlačiť a voilá!
Menej známym upgradom vystrihovačiek je notan art, o ktorom som sa prvý raz dočítala toť u kamarátky Katky na blogu. Ide tu o hru tvarov a kontrastných farieb, čo tomu celému dodáva ešte umeleckejší rozmer.
Vhod nám padla aj drevená zatĺkačka s geometrickými tvarmi. Postavili sme si len jednu polovicu útvaru a pomocou zrkadielka pozorovali, ako by vyzeral jeho presný obraz. Čím sme došli zas k uvedomeniu, že aha! zrkadlo je tiež rovina súmernosti, ktorú denne používame, aby sme videli samých seba!
Aby nebodaj ktosi nenamietal, že sa tu učíme o geometrii a ani pravítko do ruky nevezmeme, starším deťom som na tejto stránke stiahla zaujímavé pracovné listy. Zdá sa, že pochopiť princíp prenášania vzdialeností cez os súmernosti sa dá aj inak, než na obligátnom prenášaní nič nehovoriaceho trojuholníka na druhú stranu priamky. 😉
Keď som chodila do školy, často som sa sama seba pýtala, na čo mi tá-ktorá vedomosť či informácia v živote bude. Možno to robia aj vaše deti a táto otázka je vám dôverne známa. 🙂 Ja som síce v školskom veku na ňu odpoveď nedostávala, no neprestala som sa to pýtať dodnes. A často pri tom zisťujem, že mnohé veci sú skutočne použiteľné, sú súčasťou života, len stačí otvoriť oči a neprestať byť zvedavý. Príjemné učenie želáme!