Prázdniny sú fuč, leto sa chýli ku koncu, vo vzduchu už cítiť prichádzajúcu jeseň. Znie to tak clivo, smutne, až si musím povzdychnúť, že som si to leto akosi nestihla užiť.
Na druhej strane, každé ročné obdobie má svoje čaro a je na nás ho nájsť a vychutnať si ho. U zimy sa mi to zatiaľ príliš nedarí, no jeseň je pre mňa skutočne čarovná a vlastne sa na ňu už celkom teším! A tu sú moje dôvody.
Farby
Milujem farby jesene. Všade, na oblečení aj na vlasoch. Preto, keď sa celá krajina začína sfarbovať do žltých, oranžových a hnedých tónov, neviem sa vynadívať! Na Slovensku máme celkom šťastie na zmiešané lesy, ktoré práve v tomto období hýria farbami. Je pre mňa hotový balzam na dušu, len tak sa pozerať z okna, či po ceste autom pozorovať farebnú okolitú krajinu.
Úroda
Odkedy máme záhradu, začiatok jesene je obdobím, kedy si konečne môžem vydýchnuť po niekoľko mesačnej usilovnej práci a vychutnať si dary prírody. Záhrada nás pravdaže živí celé leto, no na jeseň sa zber úrody ukončuje, zbierame zeleninu a ovocie, ktoré uskladňujeme aj na zimu. Tento rok prvý raz zarodila aj naša mladučká jabloň a hruška, takže mám o dôvod na radosť navyše – prvé jabĺčka, ktoré sú len a len naše :-)
Čerstvý vzduch
Hoci sme počas celého leta spávali pri otvorených oknách, častokrát sa v dome poriadne nestihlo ochladiť. V posledných dňoch však už nad ránom cítiť závan sviežeho vetríka a je to veru veľmi príjemná zmena. Slnečné dni babieho leta bývajú ešte teplé takmer ako tie letné, no majú tú výhodu, že ráno už je príjemne sviežo.
Napadané lístie
Prechádzky prírodou v slnečný jesenný deň sú určite tými najkrajšími z celého roka. Okrem už spomínaných príjemne teplých farieb mám veľmi rada aj šuchotanie listov pod nohami. Aj deti učím vychutnávať si bez slov, v tichosti, tieto jemné zvuky. Vnímať prírodu sluchom je možno pre moje urapotané decká trochu náročnejšie, no vidím, ako upokojujúco to na ne napokon pôsobí.
Prechádzky
Okrem šuchotania listov pod nohami sú jesenné prechádzky výnimočné aj tým, že sa z nich nikdy nevrátime naprázdno. Okrem obligátnych kamienkov a konárikov na jeseň domov nosievame ozajstné poklady! Sladučké lesné černice, zdravé šípky, občas sa pošťastí nájsť nejaké huby, či aspoň pár žaluďov a bukvíc.
Gaštany
Gaštany sú fascinujúce a priamo kúzelné výtvory prírody. Bez ohľadu na vek, čo mi len pamäť siaha, vždy som sa náramne tešila, keď som nejaký našla. Aj ako dieťa, aj ako vysokoškoláčka, a aj teraz ako mama, keď nejaký nájdem, vždy sa teším a podelím sa s deťmi. Každoročne nám tieto hladučké hnedé guľky zdobia dom a tak sa opäť teším, ako ich zas nazbierame a čo z nich vymajstrujeme.
Teplý kúpeľ
Počas leta každá predstava vody slúži výlučne na ochladenie. Veď komu by sa po sparnom dni ešte chcelo do ďalšieho tepla! No taká teplučká vaňa tiež veru nie je na zahodenie. A tak sa teším na chladnejšie dni, kedy si do nej budem môcť úplne s čistým svedomím zaliezť.
Pečené jablká
Do vnímania a vychutnávania ročných období sa dajú zapojiť skutočne všetky zmysly. Sú určité vône a chute, ktoré sa spájajú s niektorým konkrétnym ročným obdobím. Aj keď teoreticky v dnešnom globálnom svete si môžeme dať hocikedy hocijaké jedlo, na aké máme chuť, sú jedlá, ktoré si jednoducho zaslúžia byť symbolom určitej sezóny. Pre mňa sú to za jeseň hrušky a jablká. V čase ich dozrievania a zbierania jednoducho chutia najlepšie. Vôňa hruškového koláča či pečených jabĺk je presne to pravé jesenné!
Daždivé dni
Hoci nepatrím k vyznávačom pobytu vonku za každého počasia, aj daždivé dni mám (občas) rada. Presušená príroda sa teší vlahe a ja, pokiaľ nemusím, nevystrčím päty z domu a vychutnávam si klopkanie dažďa so šálkou čaju a knihou v ruke. Daždivé dni priam evokujú oddych, spomalenie tempa, upokojenie mysle a tak keď sa dá, rada si ich takto vychutnám. (O vystrájajúcich deťoch, ktoré v daždi nemôžu blbnúť vonku v tejto romantickej chvíli pomlčím.)
Ranné hmly
Ku koncu jesene, keď už býva chladnejšie, bývam očarená jemnými rannými hmlami. Medzi farebnými stromami vytvárajú priam magický závoj, menia sa, stúpajú a rozplývajú, a keď má človek šťastie a vidí pomedzi chumáčiky hmly presvitať lúče vychádzajúceho slnka… tak to je skutočne úžasný zážitok, pre ktorý sa oplatí zastaviť, pozorovať, takmer nedýchať, len mlčky obdivovať nádhery prírody.
Tých dôvodov pre radosť je iste oveľa viac, každý má tie svoje. Občas v našich rýchlych životoch na ne pozabudneme. Aj ja som si ich tu spísala ako pripomenutie pre seba samú. Každý deň má dôvod pre úsmev, tak si ho poďme nájsť a vychutnať!