Nedávno sa na internetoch zrodilo nové slovo – biomatka. Aj som sa pousmiala, že asi to budem ja, veď ma žiadnymi pesticídmi nepostrekujú, umelými hnojivami nehnoja, žijem v úplne organickom prostredí malej dediny blízko veľkého mesta. Ale beda, nie som! (viac…)
Pred necelými štyrmi rokmi, keď sa moja najstaršia dcérka stala prváčkou a ja som sa ocitla rovno uprostred všetkých problémov slovenského školstva, dostala sa mi do rúk kniha s názvom Summerhill. Čítala som ju a neveriacky krútila hlavou. Ako to ten Neill geniálne vymyslel! A ako je možné, že už pred 100 rokmi?
(viac…)
Na konci školského roka sa človek bojí, že aj keď konzervu otvorí, sardinka vnútri sa ho spýta, aké bolo vysvedčenie. Obligátna otázka. Veď na čo iné dieťa chodí do školy, okrem toho, aby donieslo dvakrát ročne papier s výsledkami, nie? Ak sú tam jednotky, sláva! Od poštárky cez prababku až po úplne neznámu tetu v obchode budú všetci šťastím bez seba, významne sa budú usmievať, blahoželať, či dokonca nejakú tú čokoládu do ruky podstrčia.
(viac…)
Je skoré ráno, -4°C, po slnku ani stopy. Za normálnych okolností by ma nikto z domu nevytiahol. Ale s deťmi je všetko úplne iné. Dnes v noci totiž prvý krát mrzlo. A deti si to všimli, hneď ako ráno rozlepili oči. Sotva zjedli raňajky, zhodili pyžamá, šup rovno do zateplených nohavíc a vonku. A tak som sa 7.30 ráno aj ja nechala zlákať ich nadšením a vyšla do mrazu.
(viac…)