Mám rada toto obdobie. Keď niečo končí a niečo nové začína. Keď sa vo mne miesi nostalgia s nádejou a očakávaním. Rok čo rok si želáme, aby ten nový bol lepší ako predošlý. No ako zistím, či sa to splnilo? Bol vari tento rok zlý, že teraz si želám zase lepší? (viac…)
Do Vianoc je presne týždeň, na záhrade to ale nevyzerá ako v zime, skôr ako v nejakom období dažďov. Vraj si mám odvyknúť od spojenia snehu s Vianocami… lebo veď globálne otepľovanie. (viac…)
O necelý mesiac sú tu najkrajšie sviatky v roku…
Minulý týždeň to pred našim domom vyzeralo ako na zraze kuriérov, no keď odišiel posledný, mohla som si povedať, že mám všetko podstatné vybavené. (viac…)
Dnes mám sviatok. Desiate výročie toho, že som sa stala matkou. (viac…)
Určite ste už počuli vetu „bordel v bytě, šťastné dítě“. Keď tak človek pozoruje malé deti, fakt sa zdá, že im robenie bordelu spôsobuje nejaký druh radosti. Je to ale naozaj tak? Sú deti skutočne šťastné, ak sú obklopené neporiadkom? (viac…)
Nedávno sa na internetoch zrodilo nové slovo – biomatka. Aj som sa pousmiala, že asi to budem ja, veď ma žiadnymi pesticídmi nepostrekujú, umelými hnojivami nehnoja, žijem v úplne organickom prostredí malej dediny blízko veľkého mesta. Ale beda, nie som! (viac…)
Pred necelými štyrmi rokmi, keď sa moja najstaršia dcérka stala prváčkou a ja som sa ocitla rovno uprostred všetkých problémov slovenského školstva, dostala sa mi do rúk kniha s názvom Summerhill. Čítala som ju a neveriacky krútila hlavou. Ako to ten Neill geniálne vymyslel! A ako je možné, že už pred 100 rokmi?
(viac…)
Na konci školského roka sa človek bojí, že aj keď konzervu otvorí, sardinka vnútri sa ho spýta, aké bolo vysvedčenie. Obligátna otázka. Veď na čo iné dieťa chodí do školy, okrem toho, aby donieslo dvakrát ročne papier s výsledkami, nie? Ak sú tam jednotky, sláva! Od poštárky cez prababku až po úplne neznámu tetu v obchode budú všetci šťastím bez seba, významne sa budú usmievať, blahoželať, či dokonca nejakú tú čokoládu do ruky podstrčia.
(viac…)
Je skoré ráno, -4°C, po slnku ani stopy. Za normálnych okolností by ma nikto z domu nevytiahol. Ale s deťmi je všetko úplne iné. Dnes v noci totiž prvý krát mrzlo. A deti si to všimli, hneď ako ráno rozlepili oči. Sotva zjedli raňajky, zhodili pyžamá, šup rovno do zateplených nohavíc a vonku. A tak som sa 7.30 ráno aj ja nechala zlákať ich nadšením a vyšla do mrazu.
(viac…)