Mrzuté správy z každej strany, už pol roka sme pod neustálym stresom… Kde najlepšie dobiť baterky? Predsa v prírode!
Jesenná prechádzka Moravským krasom

Mrzuté správy z každej strany, už pol roka sme pod neustálym stresom… Kde najlepšie dobiť baterky? Predsa v prírode!
Po dlhšom čase sme sa vybrali na výlet trochu ďalej, než len v našom najbližšom okolí. Zachytili sme na internete akúsi novinku, náučný chodník vodným prostredím v Oboríne. Tak to sme museli ísť preskúmať!
Začiatkom roka som na instagrame zachytila výzvu – každý mesiac navštíviť jedno nové miesto, kde sme doposiaľ ešte neboli… nuž, keďže sme čerstvo presťahovaní, stačí, že zájdem na vedľajšiu ulicu a úloha splnená :-D (viac…)
Tento rok sme plánovali dovolenku od marca. Prvý termín nám nevyšiel, presunuli sme na iný. Ten takisto nevyšiel. Už to vyzeralo zúfalo, tak som radšej prestala plánovať. A nakoniec sa nám zadaril skvelý výlet celkom nečakane. (viac…)
Na to, že som rodená východniarka a Prešov máme toť „za humnom“, sama sa divím, že sme sa do Solivaru nevybrali už dávno. Asi niečo bude na tom známom tvrdení, že pod lampou býva tma. ;-)
Začiatkom prázdnin, keď som nadovšetko na svete potrebovala trochu oddychu a nejaká väčšia dovolenka bola v nedohľadne, povedala som si, že vybehneme aspoň na nejaký malý výlet. Keďže manžel sa z práce len tak zo dňa na deň utrhnúť nemohol, hľadala som možnosti, kam za relaxom v dostupnosti vlaku. Napadlo mi, že južnou trasou sme ešte nikde neboli, tak som si prezerala jednotlivé zastávky a zrak mi padol na Číž. (viac…)
Tentokrát sme sa vybrali do Maďarska spoznať trochu histórie. (viac…)
Minulý víkend sme sa vybrali na výlet do Maďarska, konkrétne do Nyíregyházy. Od nás je to na dve hodiny cesty autom. Predbežne sme sa chceli len pozrieť, nemali sme vybavené ubytovanie, že teda prinajhoršom sa vrátime domov, nie je to taká diaľka. (viac…)
Pred pár dňami sme sa nečakane ocitli v Slovenskej Ľupči. Mali sme to namierené ku Kremnici, ale z auta deti zahliadli krásny hrad, tak sme si povedali, že si urobíme zastávku. A veru, oplatilo sa!
Myslím, že o svojom vzťahu k zime som tu už písala. Nemám ju rada. Čím nižšia teplota vonku, tým viac vrstiev na seba navliekam a tým bližšie sa potrebujem dostať k akémukoľvek zdroju tepla. A potom sú tu moje deti. Hlavne to prvorodené, ktoré aj pri mínus pätnástich nevynechá jazdu na koni. A je schopné sa ísť brodiť snehom ešte pred raňajkami. Robiť si zbierku cencúľov, stavať iglu, svišťať na saniach a nakoniec sa uraziť, keď ju celú červenú od mrazu zavolám späť dnu.
(viac…)