Na to, že som rodená východniarka a Prešov máme toť „za humnom“, sama sa divím, že sme sa do Solivaru nevybrali už dávno. Asi niečo bude na tom známom tvrdení, že pod lampou býva tma. ;-)

(viac…)

Začiatkom prázdnin, keď som nadovšetko na svete potrebovala trochu oddychu a nejaká väčšia dovolenka bola v nedohľadne, povedala som si, že vybehneme aspoň na nejaký malý výlet. Keďže manžel sa z práce len tak zo dňa na deň utrhnúť nemohol, hľadala som možnosti, kam za relaxom v dostupnosti vlaku. Napadlo mi, že južnou trasou sme ešte nikde neboli, tak som si prezerala jednotlivé zastávky a zrak mi padol na Číž. (viac…)

Myslím, že o svojom vzťahu k zime som tu už písala. Nemám ju rada. Čím nižšia teplota vonku, tým viac vrstiev na seba navliekam a tým bližšie sa potrebujem dostať k akémukoľvek zdroju tepla. A potom sú tu moje deti. Hlavne to prvorodené, ktoré aj pri mínus pätnástich nevynechá jazdu na koni. A je schopné sa ísť brodiť snehom ešte pred raňajkami. Robiť si zbierku cencúľov, stavať iglu, svišťať na saniach a nakoniec sa uraziť, keď ju celú červenú od mrazu zavolám späť dnu.
(viac…)

Tohto roku sme sa na Liptove ocitli dokonca dvakrát. V oboch prípadoch síce tak trochu „z núdze“ – pretože vďaka nášmu najmenšiemu synovi a najväčšiemu krikľúňovi, nie sme v stave prejsť z Košíc do Považskej Bystrice za jeden deň. Prakticky sa z Košíc sotva dostaneme do Prešova, ale to by bol iný príbeh :-) Ten dnešný je o Liptove.
(viac…)