Ak sa v lete budete túlať po Slovensku, možno budete mať cestu aj cez Donovaly. A možno by ste sa tam chceli zastaviť v rozprávkovom areáli zvanom Habakuky. My sme tak urobili práve v deň ich narodenín. Keď sa tam chcete vybrať, odporúčam pozrieť si ich program a navštíviť ich v čase, keď prebieha nejaká akcia. Vtedy sa tam totiž hrajú rozprávky, po areáli pobiehajú tematicky poobliekaní ľudkovia a určite to má viac toho správneho šmrncu.
Naše decká hneď po vstupe trielili k ihrisku. Najprv mi dobre stúpol adrenalín, že sme ich teda zobrali na pekne drahé preliezky, našťastie sa ale relatívne rýchlo odtiaľ dostali a mohli sme si prezerať, čože to tu vlastne všetko majú.
A veru bolo na čo pozerať. V prvom rade je tu viacero domčekov, ktoré predstavujú jednotlivé Dobšinského rozprávky. 
Aj takéto čudo – mlynček.
V kreatívnom domčeku si najstaršia vyrábala pohľadnicu a my ostatní sme obdivovali tento parádny model Slnka, Zeme a Mesiaca. Krásne zobrazuje ako sa Mesiac otáča okolo Zeme a spolu s ňou zas okolo Slnka. Už aj hútam, ako by sme si niečo podobné vyrobili doma.
Starší dvaja absolvovali všetky rozprávkové predstavenia, z tých však fotky nemám, lebo najmladšiemu (6mes.) to bolo prihlučné, takže som sa s nim viac-menej len prechádzala. Decká si však veľmi pochvaľovali, tatino súhlasil, spracovanie rozprávok bolo pekné, aj s rôznymi efektami.
Okrem rozprávok sme tu videli ozajstného kováča ako v ozajstnej peci roztavil železo a ukul ozajstný klinec! Š. o tom najbližšie tri dni rozprával každému koho stretol :) A ešte si vyskúšal meč, ako inak.
Hneď oproti kováčskej dielni pracoval ujo zvončekár a vyrábal zvončeky.
A ešte aj múzeum lyží sme objavili. Pamätám si, že také niečo mal aj môj ocko. 
Ako mínus hodnotím dve veci. Prvou sú peniaze. Je síce krásna myšlienka, že v habakukovskom svete sa platí habakukovskou menou, v praxi je to však otrava. Aspoň pre mňa. Vyložene neznášam na takýchto akciách meniť eurá za strieborné mince/žetóny/hocičo iné. Skrátka dopredu neviem, koľko toho v ten deň miniem a bežať meniť peniaze zakaždým, keď si dieťa spomenie, že by si ešte dalo nanuk… nuž, nie je to môj obľúbený šport. A meniť habakuky späť na eurá sa pre istotu vôbec nedá. Druhou je ponuka jedla. My sme si jedlo nezbalili a tak sme ostali hladní. V deň našej návštevy bola reštaurácia mimo prevádzky a v náhradnom bufete boli na výber hranolky a hotdogy. V slovenských ľudových rozprávkach tak americké jedlo, no teda!
Výlet však celkovo hodnotím pozitívne, v dnešnom svete molitanom potiahnutých interiérových ihrísk je to príjemná zmena :) Deti majú možnosť vidieť klasické ľudové rozprávky, ktoré, povedzme si na rovinu, už čím ďalej tým viac upadajú do zabudnutia.
Tak si teda pozrite ich webku a hurá na výlet! Príjemný zážitok a krásne leto prajem!