Víkend bol krásny, slnečný, škoda by ho bola stráviť len tak doma. Rozmýšľali sme teda, kde vyraziť. Toto leto sa na mňa choroby akosi lepia, takže aj teraz, ešte vrámci doliečovania, kúpalisko neprichádzalo do úvahy. Pôvodne som sa chcela ísť prejsť len tuto do blízkeho lesa, trochu sa nadýchať čerstvého vzduchu. Nakoniec sa ale rodinná rada dohodla, že schladiť sa v horúčave môžeme aj v jaskyni.
Vybrali sme sa teda smerom na juh, pozrieť si okolie Rožňavy. Keďže sme sa pre výlet rozhodli dosť neskoro, prvú zastávku sme si urobili už pri Moldave nad Bodvou, kde sme sa trochu posilnili ľahkým obedom. Nie, žeby toto bol nejaká dôležitá časť výletu, ale musím ju spomenúť, pretože miesto, kde sme obedovali, bolo ozaj čarovné. Je to nenápadný motel Orgován, ale jeho letná terasa je fakt prekrásna! Už len čakať na šalát bol príjemný zážitok :-)
Akoby som sa ocitla kdesi v mini botanickej záhrade. Chodníček lemovali oleandre a anjelské trúby, okolie letnej terasy a altánku bolo husto posiate stromčekmi, kríkmi aj všelijakými kvetinami, a medzi nimi schované jazierko plné lekien. Ak budete mať cestu okolo, zastavte sa aspoň na kofolu, oplatí sa! Teraz už špekulujem, ako si takú nádheru vytvoriť aj na našej záhrade.
Nakoniec sme šťastlivo dorazili ku kaštieľu Betliar.
Náš tata nemal veľmi chuť pridať sa k davu turistov na prehliadku so sprievodcom, tak sme si ho obzreli len zvonku. Prešli sme sa po jeho nádhernom okolí, vychutnávali si tieň mohutných stromov, deti potešil potôčik.
V jednej z fontán sme videli žabku a vďaka tomu, že bolo poriadne slnečno, vo vode sa vytvárala dúha.
Záhrada okolo kaštieľa je parádne udržiavaná a ozaj obrovskááá, pokojne by sa celý deň dal stráviť iba tam.
No pobrali sme sa ešte o kúsok ďalej, do plánovanej jaskyne. Voľba padla na Gombaseckú jaskyňu, zdala sa nám najviac „po ceste“. Jaskyne sú moja srdcovka a ani táto veru nesklamala. Dozvedeli sme sa, že vďaka tomu, že jaskyňa nemá východ zhora, nežijú tu netopiere a vďaka tomu sa tu zachovala výzdoba z tenučkých „špagiet“ – stalaktitových brčiek. Aj preto je jaskyňa zapísaná do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Jedinou smolou je, že povolenie na fotenie stojí viac ako lístok pre dospeláka, tak foťák tentoraz ostal odložený a ilustračnú foto som si požičala z webu Správy slovenských jaskýň.
Prehliadka jaskyne je krátka, len pol hodinová, a tak sme ešte mali trochu času k dobru. Vyviezli sme sa preto ešte o kúsok vyššie, pozrieť si ďalší zaujímavý prírodný úkaz – Silickú ľadnicu. Podľa míľnika cesta od auta k ľadnici mala trvať 15 minút, no keďže sme tempo prispôsobovali najmladšiemu členovi rodiny, dali sme to za polhodinku. Bola to úplne nenáročná prechádzka, prevažnú časť cesty sa išlo po lese, takže aj keď bolo vonku horúco, išlo sa nám veľmi príjemne. A to pomalé vychádzkové tempo veru tiež nebolo na škodu. Uvedomila som si pri ňom, ako som zvyknutá chodiť rýchlo a pritom sa nebolo kam náhliť, naopak, mohli sme si takto viac vychutnať prírodu a krásne prostredie národného parku Slovenský kras.
S veľkáčmi je to už opäť o čosi zaujímavejšie, pretože sme po ceste mohli viesť inteligentné debaty o vápenci a útvaroch, ktoré vytvára, o druhohorách, kedy údajne vznikla Gombasecká jaskyňa, aj o lišajníkoch a machoch a vlastne všetkom okolo čoho sme išli :-) Často mávam pocit, že tie moje deti majú celé učenie úplne v paži, no ostala som veľmi milo prekvapená ich vedomosťami a kadejakými informáciami, ktoré na mňa chrlili.
Napokon sme sa dostali k hlbokánskej jame, od ktorej už hore bolo cítiť závan chladu. Čím nižšie sme išli, tým bolo chladnejšie. Doslova pár metrov a z horúčavy sme prišli k miestu, kde aj takto uprostred leta ostáva ľad. Fantastické!
A tak z plánovanej malej prechádzky vznikol celodenný výlet :-) Domov sme sa vracali príjemne unavení a opäť raz presvedčení o tom, že príroda je nesmierne úžasná a skrýva mnohé poklady. Prajeme aj vám veľa nádherných zážitkov pri ich objavovaní!