Kedysi dávno pradávno, ani už neviem kde, jedla som výborný koláč. Cesto bolo čokoládové a v smotanovej plnke boli podrvené mentolové cukríky. Takto v lete osvieženie poteší, nuž som si na to spomenula. Lenže medzičasom sa z nás stali bezlepkáči, tak som uvažovala, ako by som túto dobrotu mohla urobiť v bezlepkovej verzii.
Jedného dňa, keď deti opäť raz ujúkali, že chcú „niečo fajné“, som si povedala, že teda idem na to, niečo vyexperimentujem. Už som v tom pečení predsa trochu doma, bude to brnkačka. A tak som sa do toho pustila. Ako sa ukázalo, urobiť čokoládové cesto bol fakt ten menší problém.
Stačili mi na to:
4 vajcia
200g masla
200g horkej čokolády
100g cukru
1 balíček čokoládového pudingu
2 čajové lyžičky prášku do pečiva
Rozpočet je na veľkú tortovú formu alebo plech, ak máte menšiu, tak stačí urobiť z polovičnej dávky.
Čokoládu spolu s maslom som nechala rozpustiť a potom trochu vychladnúť.
Dobré by bolo použiť práškový cukor, ale keďže biely cukor neuznávam a hnedý práškový som ešte nevidela, namlela som si trstinový cukor v mlynčeku. Potom som ho vymiešala s vajíčkami, priliala vychladnutú čokoládovú hmotu, práškový puding a kypriaci prášok. Keďže som mega milovník mäty, použila som puding s príchuťou mäta-čokoláda. Och, mňam, dobrota!
Cesto vyšlo dosť husté, tak som ho rozotrela do formy stierkou a dala piecť na 180°C cca 25 minút.
Hlavná sranda ale prišla pri chystaní plnky. Za normálnych okolností by stačilo vyšľahať 1 kelímok šľahačkovej smotany, primiešať 1 balenie mascarpone a 1 kelímok mäkkého tvarohu (250g kelimky myslím, zo všetkého). Potom osladiť 2 lyžicami cukru a pridať podrvené mentolové cukríky – tak za hrsť, alebo skrátka podľa chuti.
Lenže vystresovaná trojmatka s deťmi v potravinách miesto mentolových cukríkov kúpila eukalyptové. Veď čo, je to dajaká bylina, ktorá sľubuje svieži dych, beriem, idem, nezdržiavam sa predsa dobrovoľne medzi regálmi napchatými jedovatými lákadlami (rozumej – sladkosťami). Túto zradu som si ale všimla až doma – a čo je horšie, až vo chvíli, keď bol korpus upečený, šľahačka vyšľahaná a… všelijak, nebolo už cesty späť.
Tak som potĺkla tie eukalyptové cukríky… Do smrti si zapamätám, že eukalypus a mäta chutia a-b-s-o-l-ú-t-n-e odlišne. Keby som aspoň, ja nešťastnica, nepráskla do cesta ten mätový puding, prehlásili by sme to za eukalyptový koláč a možno by to bolo celkom fajn. Lenže mäta v ceste a eukalyptus v kréme je skrátka… podivná kombinácia. Takže ak chcete tento recept skúšať, prosím, dávajte pozor, aké cukríky kupujete!
Zjesť sme to pravdaže zjedli, deti odpracú prakticky čokoľvek, čo obsahuje cukor. Ale zďaleka to nepripomínalo mentolový zážitok, aký som si vysnívala. Aj by som ho upiekla znovu, ale samozrejme, že tých eukalyptových cukríkov je veľké 300 gramové vrece, ktoré asi budem doživotne rozdávať návštevám… ak sa nechcem znížiť ku úchylnému vyťahovaniu cukríkov z vrecka kabátu, na ulici, cudzím deckám… A kým ich neminiem, neviem či sa odvážim kupovať ďalšie…
Ale vyzerá utešene, že? A keď mi junior zjedol z vrchu plnku a nechal iba cesto, vravela som si, že aký je to výborný mentolový brownie!
Na záver ešte priateľské Pé eS – ak by ste sa rozhodli túto dobrotu vyskúšať a budete mať správne (tj. mentolové) cukríky, bude ich treba podrviť. Na túto činnosť poslúži tĺčik na mäso. Vrelo však odporúčam cukríky niečim prikryť, aby sa pri údere tĺčika nerozprskli po celej kuchyni. Lebo sa vám potom tie protivné mikroskopické úlomky budú lepiť na ponožky. Aj týždeň. True story.