Kým sme bývali v meste, naše spolunažívanie s prírodou bolo značne obmedzené. Zvieratká, s ktorými sme boli v dennom kontakte boli hlavne holuby, ktoré nám svojimi bielymi stopami značkovali balkón, bytovkové mravce loziace po parapete, sem-tam nejaký pavúk a samozrejme letná klasika – komáre. Dalo by sa povedať, že všetko živé v okolí sme vnímali ako otravné škodce. Potom sme sa presťahovali na dedinu. Ešte len tu som spoznala pestrosť pavúkov! Vyskytujú sa tu vo všetkých tvaroch a veľkostiach. A keď v letnú noc zatúžite spať pri otvorenom okne, ráno okrem štipancov komárov môžete na nočnom stolíku nájsť trebárs takúto návštevu.
Na druhej strane sme si začali viac všímať svoje okolie. Na záhrade sme pozorovali pri práci včely a čmeliaky.
Obdivujeme krásne motýle.
Koncom leta stretávame na fasáde domu sa vyhrievajúce modlivky.
V zime kŕmime vrabce, sýkorky, červienky…
Zistili sme, že v neďalekom lese hniezdi orol krikľavý. Často vidíme, ako loví myši na poli.
Ráno sa budievame na kikiríkanie bažanta.
Stretli sme už aj megaveľkého poľného zajaca, videli srnky, jelene. Pozorujeme aj hniezdiace bociany a vždy sa tešíme, keď už vidno mladé bociančatká 🙂 No a takto zjari na záhradke som nachytala „v akcii“ aj páriace sa dážďovky. Priznávam, netušila som, ako sa tieto tvory rozmnožujú. Až doteraz 🙂
Občas na teplom piesku zazrieme jašteričku
alebo zamyslenú žabu 🙂
Na cestičke roháča…
A na drôtoch rôzne vtáky, na stromoch veveričky, v dutinách medzi kameňmi myšky.
Deti sa už neboja chytiť húsenicu, keď objavia dážďovky, nosia ich do záhonov, lienky zas naháňali, keď nám stromček napadli vošky. Aby nám zveri nebodaj nebolo málo, zaobstarali sme si mačku. Musím však povedať, že hoci som vždy bol také to „mestské dieťa“ a všetky tieto príšerky mi boli nepríjemné, je to pre mňa skvelá skúsenosť. Vidno na tom, že strach často pochádza iba z nevedomosti.
Keď to teraz spätne hodnotím, väčšinu týchto zvierat by sme mohli nájsť aj v meste. Aj v meste sú parky, lesíky, jazierka. Akurát tam život ide akosi rýchlejšie. Vo víre všetkého, čo deň prinesie, často nemáme čas spomaliť, zastaviť sa, sadnúť do trávy pozorovať svoje okolie. A to je veľká škoda. Pretože keď sa zastavíme a otvoríme oči, uvidíme krásny, farebný, bohatý svet všade naokolo!