Kým sme bývali v meste, naše spolunažívanie s prírodou bolo značne obmedzené. Zvieratká, s ktorými sme boli v dennom kontakte boli hlavne holuby, ktoré nám svojimi bielymi stopami značkovali balkón, bytovkové mravce loziace po parapete, sem-tam nejaký pavúk a samozrejme letná klasika – komáre. Dalo by sa povedať, že všetko živé v okolí sme vnímali ako otravné škodce. Potom sme sa presťahovali na dedinu. Ešte len tu som spoznala pestrosť pavúkov! Vyskytujú sa tu vo všetkých tvaroch a veľkostiach. A keď v letnú noc zatúžite spať pri otvorenom okne, ráno okrem štipancov komárov môžete na nočnom stolíku nájsť trebárs takúto návštevu.

Na druhej strane sme si začali viac všímať svoje okolie. Na záhrade sme pozorovali pri práci včely a čmeliaky.

Obdivujeme krásne motýle.

Koncom leta stretávame na fasáde domu sa vyhrievajúce modlivky.

V zime kŕmime vrabce, sýkorky, červienky…

Zistili sme, že v neďalekom lese hniezdi orol krikľavý. Často vidíme, ako loví myši na poli.

Ráno sa budievame na kikiríkanie bažanta.

Stretli sme už aj megaveľkého poľného zajaca, videli srnky, jelene. Pozorujeme aj hniezdiace bociany a vždy sa tešíme, keď už vidno mladé bociančatká :-) No a takto zjari na záhradke som nachytala „v akcii“ aj páriace sa dážďovky. Priznávam, netušila som, ako sa tieto tvory rozmnožujú. Až doteraz :-)

Občas na teplom piesku zazrieme jašteričku

alebo zamyslenú žabu :-)

Na cestičke roháča…

A na drôtoch rôzne vtáky, na stromoch veveričky, v dutinách medzi kameňmi myšky.

Deti sa už neboja chytiť húsenicu, keď objavia dážďovky, nosia ich do záhonov, lienky zas naháňali, keď nám stromček napadli vošky. Aby nám zveri nebodaj nebolo málo, zaobstarali sme si mačku. Musím však povedať, že hoci som vždy bol také to „mestské dieťa“ a všetky tieto príšerky mi boli nepríjemné, je to pre mňa skvelá skúsenosť. Vidno na tom, že strach často pochádza iba z nevedomosti.

Keď to teraz spätne hodnotím, väčšinu týchto zvierat by sme mohli nájsť aj v meste. Aj v meste sú parky, lesíky, jazierka. Akurát tam život ide akosi rýchlejšie. Vo víre všetkého, čo deň prinesie, často nemáme čas spomaliť, zastaviť sa, sadnúť do trávy  pozorovať svoje okolie. A to je veľká škoda. Pretože keď sa zastavíme a otvoríme oči, uvidíme krásny, farebný, bohatý svet všade naokolo!

4 komentáre on Naša súkromná ZOO

  1. krásne fotky a krásne si to napísala, ja ďakujem Bohu za to, že napriek tomu že bývame v meste, máme aj záhradu a tam sa tak isto zaoberáme zvieractvom všetkého druhu. Mne sa hrozne páči tá prirodzená detská zvedavosť a to ako Adamko objavuje svet a živočíchov a veci v ňom. Minule sa snažil zachrániť húseničku, ktorá sa asi 5 krát neúspešne pokúšala vyliezť na múrik, lenže múrik bol vysoký a zakaždým spadla. A tak Adamko zorganizoval záchrannú akciu a húseničke pomohol. Bolo to tak prirodzene detské, a dalo to množstvo priestoru na rozhovory, nie len o tom zvieratku, ale aj o kolobehu a zákonitostiach života v prírode. Som šťastná, že niečo takéto môže moje dieťa zažívať a že som toho súčasťou.

    • áno, je to fakt krásne :-) my sme už tiež zachraňovali húsenice, pravidelne prenášajú slimáky cez cestu, žabky k vode, v pohári sa nám minulú jar liahol nejaký hmyz, ktorého vajíčko našli v zemi… toto je „real life“ prírodoveda :-)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.