Keď som napísala nadpis, na chvíľu som sa cítila opäť ako stredoškoláčka, čo píše nadpis do čitateľského denník. Akurát na strednej som túto knihu v skutočnosti vôbec nečítala.Vtedy to zrejme nebolo cool alebo som skrátka apriori odmietala povinné čítanie, či možno čítanie vo všeobecnosti… ani sama neviem. No možno práve preto ma to teraz všetko dobieha a už si ani neviem predstaviť deň bez čítania nejakej knihy. Hoci úprimne priznávam, keď sa mi dostala do rúk táto konkrétna kniha, prvá myšlienka, ktorá mi preletela mozgom bola „no nie, povinná literatúra, umrieš nudou!“.

Ale viete čo? Nielen, že nuda vôbec nedostala šancu, prečítala som ju na jedno posedenie! Nemohla som sa od nej odtrhnúť a nájazdy detí, ktoré sa snažili ma pri čítaní vyrušiť, som rýchlo ukončovala slovami „tíško, pohraj sa teraz s Legom, musím toto dočítať“. Našťastie to u nich spôsobilo dostatočný šok a tak po chvíli ako s otvorenou pusou civeli, či to myslím vážne, fakt odišli a slušne sa hrali.

Možno starnem alebo je to tým predvianočným časom alebo… ktovie čím… no miestami mi stislo srdce. Aj keď je samotný dej príbehu značne nereálny, ponúka veľa hlbokých myšlienok. Pri niektorých opisoch som mala úsmev na tvári, pri iných sa mi až slza hnala do oka.

Občas som pomedzi riadky uvažovala, ako som na tom ja… čo by som videla, keby mňa duch zobral do budúcnosti… bola by som s tým spokojná? A čo by som si vzala zo svojej minulosti?

Aj keď od začiatku knihy je hlavný hrdina, pán Scrooge, predstavovaný ako lakomec, postupne sa dozvedáme, že to ako dieťa nemal ľahké a zrejme preto sa dopracoval do svojej súčasnej lakomej podoby. Priznám sa, aj mi bolo ľúto, že veľa ostalo nevypovedaného, veľmi by ma zaujímalo, čo presne sa to v jeho detstve odohralo, prečo zomrela jeho sestra a pár ďalších vecí. Pre potreby tohto príbehu to nebolo podstatné, ale akosi príliš som sa doň pohrúžila a prijala by som ešte zopár strán navyše. Takto si to môžem iba domýšľať. A možno aj to bol zámer autora – na môj vkus tam nechal dosť priestoru pre predstavivosť čitateľa.

Pán Scrooge v príbehu dostal druhú šancu a – využil ju. Nás zrejme duch nášho zosnulého kamaráta navštíviť nepríde a tak občas vziať do rúk túto knihu určite nebude na škodu. Aj keď je už napísaná poriadne dávno, jej myšlienka je aktuálna vždy. A do tohto predvianočného obdobia sa kniha hodí úplne dokonale. Nie je v nej nič drsné ani desivé, takže ju pokojne zvládnu starší školáci, no dospeláci si v nej rozhodne tiež nájdu dostatok podnetých myšlienok.

Knihu v nádhernom novom šate aj s ilustráciami vydalo vydavateľstvo Verbarium, ktorému zároveň ďakujem za tento výtlačok, ktorý mi darovali. Ak ju ešte nemáte, Vianočnú koledu vrelo odporúčam, mala by sa vyskytnúť hádam v každej rodinnej knižnici. V tej našej už svoje čestné miestočko má! :-)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.