Dnes opäť niečo pre najmladšie detičky. Od roka a pol, keď je už hrubá motorika čoraz stálejšia, môžeme intenzívnejšie trénovať tú jemnú. (viac…)
Montessori hry pre vek 18-24 mesiacov

Dnes opäť niečo pre najmladšie detičky. Od roka a pol, keď je už hrubá motorika čoraz stálejšia, môžeme intenzívnejšie trénovať tú jemnú. (viac…)
Kým sme bývali v meste, naše spolunažívanie s prírodou bolo značne obmedzené. Zvieratká, s ktorými sme boli v dennom kontakte boli hlavne holuby, ktoré nám svojimi bielymi stopami značkovali balkón, bytovkové mravce loziace po parapete, sem-tam nejaký pavúk a samozrejme letná klasika – komáre. Dalo by sa povedať, že všetko živé v okolí sme vnímali ako otravné škodce. (viac…)
Záujem o geometriu u nás doma stále trvá a tak, aby sme nesedeli iba s nosom v knihe, robíme čosi aj rukami. (viac…)
Vždy som si hovorila, že ja na matiku skrátka nemám, pretože som skôr umelecká duša. Pripadalo mi, že tieto dve oblasti sa tak vylučujú, že je úplne prirodzené, že ak jedno milujem, k druhému vzťah nebudem mať. Nuž a – už si to nemyslím! :-)
Aj keď tohto roku bola zima krásna, úprimne sa teším, že skončila. Vonku sa otepľuje, sneh je pomaly fuč, čoskoro opäť príde skvelý čas pohrabať sa v zemi a nosiť domov plné vrecká všakovakých prírodných pokladov. (viac…)
Pamätáte, ako môj drahý 7 ročný synátor začal čítať Hawkingovho Gregora? Tak odvtedy už prečítal všetky štyri časti. Trikrát.
(viac…)
S batoliatkom to býva veľká sranda. Ako rastie, je čím ďalej tým zvedavejšie, hravejšie, aktívnejšie. Najväčší rozvoj zažíva v oblasti hrubej aj jemnej motoriky, praktického života, reči a objavuje sa tiež zmysel pre poriadok, správne usporiadanie vecí.
(viac…)
Kuchyňa – to je vám veru zázračné miesto. Priam magické. Je ako magnet, ktorý priťahuje všetko – od letákov, pošty, cez kúsky Lega, sponky do vlasov, až po knihy, časopisy a ostatné drobnosti, ktoré nikde nemajú miesto.
(viac…)
Myslím, že o svojom vzťahu k zime som tu už písala. Nemám ju rada. Čím nižšia teplota vonku, tým viac vrstiev na seba navliekam a tým bližšie sa potrebujem dostať k akémukoľvek zdroju tepla. A potom sú tu moje deti. Hlavne to prvorodené, ktoré aj pri mínus pätnástich nevynechá jazdu na koni. A je schopné sa ísť brodiť snehom ešte pred raňajkami. Robiť si zbierku cencúľov, stavať iglu, svišťať na saniach a nakoniec sa uraziť, keď ju celú červenú od mrazu zavolám späť dnu.
(viac…)
Konečne je tu krásna biela zasnežená zima, akú si pamätám z detstva. A keď ustúpili aj tie príšerné mraziská, vytiahla som päty z domu aj ja – veľký zimný hejter.
(viac…)